Medzi nami sú mladí hrdinovia. Každé ráno vstávajú za tmy, trénujú aby sa každým dňom o kúsok zlepšili. Zvládajú výzvy tvrdej športovej prípravy a školských povinností. Ako k plávaniu prišli, ako vyzerá ich bežný deň, najväčšie úspechy alebo aký bol zážitok, na ktorý nikdy nezabudnú? Prinášame Vám novú sériu článkov o našich mladých talentoch.
V sérii článkov sme už vyspovedali Kika Oberta, Tomiho Peciara, Oli a Marka Šprlákových-Zmorových.
Dnes sa zameriame na Emmku Kanocovú.
Kedy si sa začala venovať plávaniu ?
Plávam od 5-tich rokov, začínala som v škôlke. Mojím vtedajším trénerom bol Juraj Vetrečín. Od prvého ročníka ZŠ som plávala v klube Orca Michalovce pod vedením pani trénerky Katky Hamadejovej. Od októbra 2020 trénujem v PK Chemes Humenné ( tréner Marian Tomahogh ), dôvodom prestupu bola rekonštrukcia bazénu v Michalovciach.
Čo Ťa na tréningoch najviac baví ?
Ako malú ma veľmi bavilo loviť z vody predmety. Neskôr ma bavilo plávať motýlika. Bohužiaľ na Majstrovstvách SR v kategórii C na 50m motýlik ma z prvého miesta diskvalifikovali a prestal ma baviť. Teraz mám rada dlhšie disciplíny, najlepšie ak je to 1km a dlhšie. Takže presne to, čo väčšina iných plavcov neznáša :)
Aký bol Tvoj najlepší výkon, alebo ktorý výkon si najviac ceníš ?
Cením si každý jeden výkon ktorý som odplávala na 100 percent a viac. V roku 2016 v Poľsku som prvý krát plávala 200m motýlik a skončila som druhá. Teším sa aj každej odplávanej disciplíne v diaľkovom plávaní.
Aký je Tvoj ďalší cieľ ?
Mojím najbližším cieľom je odplávať 10km na Majstrovstvách SR. Chcela by som preplávať aj kanál La Manche.
Emma v zime taktiež otužuje, sparingom je jej otec Ondrej Kanoc.
Emmke a otcovi ďakujeme za rozhovor a želáme veľa úspechov v ďalšej činnosti.