Naše mladé talenty: súrodenci Olívia Ana a Marko Šprlák-Zmora

Medzi nami sú mladí hrdinovia. Každé ráno vstávajú za tmy, trénujú aby sa každým dňom o kúsok zlepšili. Zvládajú výzvy tvrdej športovej prípravy a školských povinností. Ako k plávaniu prišli, ako vyzerá ich bežný deň, najväčšie úspechy alebo aký bol zážitok, na ktorý nikdy nezabudnú? Prinášame Vám novú sériu článkov o našich mladých talentoch.

V úplne prvom článku zo série mladé talenty sme vyspovedali Kristiána Oberta. V druhom Tomáša Peciara a v treťom článku máme rovno dva talenty - Olíviu Anu Šprlákovú Zmorovú a Marka Šprláka-Zmoru. Čo nám súrodenci a zároveň šikovní plavci prezradili ? Čítajte ďalej :)

Kedy si začal/a plávať a čím si Ťa plávanie získalo ? Kto Ťa k plávaniu priviedol ? 

Oli: Tak po prvýkrát som išla s mamou a dvomi kamarátkami na kurz, iba sa naučiť plávať. V kurze som pre svoju nebojácnosť a takú motiváciu pre ostatné deti zotrvala dlhšie ako bolo plánované a napokon som bola zaradená do prípravky v KUPI na veľkom bazéne. Mala som asi sedem rokov. Cieľom bolo sa naučiť dobre plávať. Postupne prišli prvé preteky a z prežitia vo vode sa stala vášeň.

Marko: Plávať som začal ako sedemročný. Obaja moji rodičia športujú a moja sestra bola už v skupine mladších žiačok tak bolo akési jasné, že sa pridám aj ja. Odmalička som mal rád vodu. Susedia mi hovorili vodár 😊. Plávanie je super. Ja si už ani neviem predstaviť, že by som neplával, alebo že by som hral napríklad futbal. 

Skúšali ste aj iné športy ako plávanie ? Ak áno, aké ? 

Marko: Mám rád motorky a myslím, že keby som neplával tak robím motokros. Mama sa ale o mňa bojí, takže... Kedysi som chodil na futbal. To som sa buď schoval za takú budovu, ktorá tam bola pri ihrisku, alebo som vzal loptu a nikomu som nenahral. Skrátka, buď hľadali všetci loptu alebo mňa. Neviem koho to prestalo baviť, ale tuším mamu. Tak ma šupla do prípravky. Povedala, že budeme plávať obaja a hotovo. A tak to aj zostalo dodnes. 

Oli: Kedysi som chodila ako malá na balet a hrala som na husle. Keď však začali byť plavecké tréningy častejšie, tak som s husľami aj s baletom skončila. Paradoxom je, že keby som dnes hrala na husle, nepoznám pocit skákania do vody o 5:30 ráno 😊

Pamätáš si svoju prvú medailu a ktoré úspechy/ ocenenia si najviac ceníš ?  

Marko: Tak moju celkom prvú medailu som vyhral u nás v Piešťanoch. Boli tuším tri. Preteky boli plavecké nádeje a plávali sme jednu dĺžku bazéna. Bola to celkom zábava. Cítil som super. Potom som sa fotil s Martinou Moravcovou. A tú fotku mám dodnes veľmi rád. Moje top úspechy sú z tohoročných pretekov na otvorenej vode. Vždy som mal rešpekt pred takýmito pretekmi, ale keďže toto leto bolo teplé, jazerá celkom čisté tak som si to tam naozaj užil. Až mi bolo trochu ľúto, že sezóna skončila. 

Oli: Fu, tak na svoju prvú medailu si naozaj nespomínam. Jediné čo si pamätám z časov, keď som začala pretekať je, že som bola celá roztrasená, plávala som tuším 50 VS a bola som štvrtá. A k mojim oceneniam. Určite to bude moja účasť na EYOF v Azerbajdžane a semifinále na 200 znak plus 12 miesto celkovo na 400 VS. Spokojnosť s umiestnením bola o to vyššia, že som pretekala v dvojročníku a patrila som medzi najmladšie účastníčky. Hrdá som tiež na svoju minuloročnú účasť na Majstrovstvách Sveta Juniorov v Budapešti, kde som pretekala iba ako trinásťročná a preto si svoje 18 miesto na 1500 VS z tohto podujatia nesmierne vážim. Pravdaže som hrdá aj na ostatné úspechy v rámci Slovenska. Sú to prvé miesta zo seniorských pretekov a množstvo slovenských rekordov. 

V akom klube a kto ťa trénuje ? 

Marko: Plávam za kúpele Piešťany pod vedením pani trénerky Janky Čačíkovej a pána trénera Radoslava Suchánka.

Oli: Plávam za kúpele Piešťany pod vedením pani trénerky Dariny Moravcovej.

Ktoré plavecké spôsoby máš najradšej a prečo ? 

Marko: Mám rád kraul. Ale nevadí mi ani znak. Tu sa akosi dokážem vo vode nastaviť tak, aby sa mi plávalo ľahšie a nenarobil som sa 😊

Oli: Tak to bude asi kraul. Tento plavecký spôsob presne imituje pozície môjho pohybu mimo vody. Neviem to vysvetliť, ale pri plávaní týmto spôsobom sa naozaj cítim ako ryba vo vode. Nevadia mi ani ostatné spôsoby, nakoniec 400 PP patrí medzi moje primárne štarty na pretekoch. Bavia ma teda všetky. 

Ako vyzerá Tvoj bežný deň ?  

Marko: Tak mávam dvakrát do týždňa ranné tréningy. Po tréningu raňajkujem u mamy v aute 😊 a ideme do školy. Školu končím po šiestej hodine obedom a ideme domov. Klasicky sa učím, hrám hry, alebo idem pozrieť babku s dedkom, ktorí bývajú neďaleko od nás. Poobede mávam najskôr suchý tréning a potom do 19:15 plávame. Večer ma mama alebo otec berú domov z Piešťan. Toto je môj klasický týždeň. Cez víkendy som buď doma, s kamošmi alebo niekde na výlete. 

Oli: Tak deň začína klasicky ranným tréningom o 5:45 do 7:00 hod. Hodím nejaké raňajky, väčšinou omeletu alebo cereálie a idem do školy. V škole som do 14:00 alebo 15:00. Potom opäť trénujeme najskôr sucho a potom vodu do 17:45. Po tréningu idem domov, učím sa, občas stihnem poslať snapy a odpovedať na správy. Keďže si jedlo cez deň veľmi neužijem aspoň večeriam v kľude. Mäso nemám rada, tak moja strava pozostáva väčšinou z rýb, ryže, cestovín a tak. Mama varí fantasticky, celú kuchyňu prispôsobila mojim intoleranciám a ja som teda v tomto smere úplne spokojná a vďačná. Nemám voľný čas, preto chvíle strávené s ľuďmi, ktorých milujem sú pre mňa tie top.

Máš nejaký vzor ? Aké ciele by si chcel/a dosiahnuť ? 

Marko: Ja mám kopu vzorov. Od Phelpsa, Chad Le Closa, Lochteho alebo Milaka. Sú to borci. Ja by som rád poznal ten pocit, že som fakt dobrý v tom čo robím a som vzorom pre ostatných.

Oli: Je veľké množstvo výborných plavkýň a plavcov. Pre mňa sa postupom času zaradila na prvú priečku Martina Moravcová. Poklona jej patrí za jej úspechy, námahu ale hlavne ju obdivujem preto, lebo viem, za akých podmienok celú svoju kariéru zvládla. Moje ciele zatiaľ neprezradím. Jediné, čo je verejné je to, že pre splnenie mojich snov urobím všetko. Ak všetko pôjde tak, ako to plánujeme a budem robiť presne to, čo treba, tak sa máme na čo tešiť 😊

Za sprostredkovanie rozhovoru ďakujeme aj mamine Marka a Oli Kataríne Šprlákovej-Zmorovej.

zdroj fotografií v albume: K. Šprláková-Zmorová / Slovenská plavecká federácia