Ako zamieša karty (aj na Slovensku) skompletizovanie šprintov na 50 m v olympijskom bazéne?

Plavci sa tešia, že sa dostanú k medailám skôr!

Svetové plávanie sa raduje. Medzinárodný olympijský výbor schválil súťažný program na OH 2028 v Los Angeles. Bude zahŕňať rekordných 351 medailových súťaží, o 22 viac ako na lanských hrách v Paríži.

Najväčšiu odozvu vyvolal fakt, že exekutíva MOV akceptovala snahu svetovej federácie plaveckých športov World Aquatics a umožnila rozšírenia bazénových súťaží o šesť disciplín – o 50 metrov znak, prsia a motýlik mužov a žien. MOV tak skompletizoval šprintérsky program v olympijskom bazéne, šprinty v týchto troch plaveckých spôsoboch takpovediac zrovnoprávnil s voľným spôsobom, ktorým sa na 50-metrovej trati bojuje o olympijské kovy od Soulu 1988. „Toto rozhodnutie je dôkazom pokračujúceho vývoja plávania na olympijských hrách. Pridanie šiestich nových podujatí zlepšuje vyváženosť programu a pridáva športovcom viac šancí predviesť svoje schopnosti na najväčšej svetovej scéne,“ vyhlásil prezident World Aquatics Husain Al Musallam. Kým mnohé krajiny, predovšetkým plavecké veľmoci zacítili možnosť podstatne zveľadiť svoje medailové zisky, pre slovenské plávanie je to v momentálnej situácii nanajvýš nádej, že pri väčšom počte disciplín si teoreticky skôr prekliesni cestičku do olympijského bazéna. Aj keď, pri pohľade do minulosti, sa držme viac pri zemi. Na kraulovej päťdesiatke od jej olympijskej premiéry štartovala z našich pod piatimi kruhmi vďaka splnenému A-limitu len Martina Moravcová, Ivana Lange (pod dievčenským menom Walterová) a naposledy s B-limitom Miroslava Syllabová v Londýne 2012. Vlani v Paríži síce štartoval na 50 m voľný spôsob Matej Duša, ale „len“ vďaka prvenstvu v domácej kvalifikácii a následne vďaka kvóte pre rozšírenie počtu krajín na OH, keďže Slovensko nemalo A-limitára. V posledných rokoch však mali naši pekné záblesky v šprintérskych disciplínach. Na päťdesiatke motýlik skončila vlani na ME Tamara Potocká tri stotiny od bronzu, o dva roky skôr dohmatla na tento cenný kov v motýliku Lillian Slušná na juniorských MS. Naši plavci majú odteraz tri roky na to, aby sa pripravili na boj o olympijskú miestenku aj v nových šprintoch. Je zaujímavé, že jeden z prvých, ktorý podrobil kritike rozšírenie plaveckého programu, bol najúspešnejší olympionik všetkých čias Michael Phelps. Američan, ktorý skončil po Riu 2016, získal na OH 28 cenných kovov, z toho 23 zlatých, ale kraulovú päťdesiatku pod piatimi kruhmi – ba ani na MS – nikdy neplával. „Mám pocit, že to je letná liga,“ komentoval sarkasticky rozhodnutie MOV. Palec dolu k tejto správe prekvapujúco pridal na svojom instagrame aj majster sveta 2023 na päťdesiatke motýlik Talian Thomas Ceccon. Pre úplnosť už len dodajme, že v Los Angeles 2028 bude prvý raz v histórii súťažiť viac žien než mužov, v 36 športoch v pomere 5655:5543, a okrem nových disciplín v bazénovom plávaní pribudnú napríklad miešané súťaže v atletike (4 x 100 m), tímové v golfe, lukostreľbe a stolnom tenise, navyše ženy budú mať rovnaké kvóty ako muži vo vodnom póle (po 12 tímov) i boxe (po 7 hmotnostných kategórií) a rozšíril sa počet medailových disciplín v športovom lezení.

Najstarší víťaz mal 35 rokov

Po pridaní najkratších šprintov na OH vo všetkých plaveckých spôsoboch by tridsiatnici nemuseli patriť do starého železa. Na päťdesiatke kraul neraz doplávali k cenným kovom. Najstarší šampión v olympijskom bazéne je Američan Anthony Ervin. Keď v Riu de Janeiro 2016 získal zlato, zhodou okolností práve na päťdesiatke kraul, mal 35 rokov a 78 dní. Najstaršia olympijská víťazka na 50-metrovej trati je Holanďanka Inge de Bruijnová. Keď si v Aténach 2004 vyplávala titul, mala 30 rokov a 363 dní. Holanďanku o primát najstaršej olympijskej víťazky v najkratšom šprinte takmer pripravila vlani v Paríži Švédka Sarah Sjöströmová, ktorá ho vyhrala len trinásť dní pred dovŕšením 31 rokov. Kým severanka bola z troch parížskych medailistiek na kraulovej päťdesiatke jediná tridsiatnička, v súťaži mužov na cenné kovy dočiahli dvaja tridsiatnici. Zlatý Austrálčan Cameron McEvoy zvíťazil vo veku 30 rokov a 81 dní a bronzový Francúz Florent Manaudou mal 33 rokov a 265 dní. Na Hrách v Tokiu 2020, ktoré sa pre pandémiu uskutočnili o jeden rok neskôr, obišli plavci a plavkyne v najkratšom šprinte nasucho, zato v Riu de Janeiro 2016 zo žien došprintovala na päťdesiatke k bronzu Bieloruska Alexandra Herasimeniová vo veku 30 rokov, 226 dní a z mužov k prvenstvu spomenutý 35-ročný Ervin. Mimochodom, jeho krajanka Dara Torresová je absolútne najstaršia medailistka v individuálnej plaveckej disciplíne na OH v histórii. Mala 41 rokov a 124 dní, keď v Pekingu 2008 získala striebro na 50 m voľný spôsob. Od zlata ju delila jediná stotina...

Slovenská plavecká rodina privítala päťdesiatky pod piatimi kruhmi vo všetkých štyroch spôsoboch

U nás sú šprintéri za lenivcov, myslí si bývalá olympionička Slovenská plavecká rodina víta pozitívne skompletizovanie šprintov na 50 m vo všetkých štyroch spôsoboch do programu OH 2028, vyplýva to z ohlasov na stránke Slovenskej plaveckej federácie (SPF). „Už bolo na čase pristúpiť k tomuto kroku,“ tvrdí v súčasnosti najrýchlejší slovenský šprintér Matej Duša. „Päťdesiatmetrové preteky sú súčasť každej inej vrcholovej súťaže a dať plavcom šancu ukázať sa v nich na najväčšom športovom sviatku, akým sú olympijské hry, je správne. Neexistuje normálny argument proti pridaniu týchto disciplín.“ Súhlasí s ním aj kolega zo seniorskej reprezentácie Tibor Tišťan: „Je to určite správny krok a je to fajn. Päťdesiatky sú presne taká disciplína ako každá iná, ba dalo by sa argumentovať, že aj atraktívnejšie než ostatné disciplíny. Pre mňa sú to nepochybne zaujímavé správy. Uvidím, ako budú nastavené limity, ale rátam s tým, že ich bude možné zaplávať.“ Slovenská ženská jednotka Tamara Potocká, ktorej na päťdesiatke minulý rok na ME v Belehrade ušla medaila v motýliku tesne o tri stotiny, o šprintoch na OH hovorí: „Keďže 50 metrov motýlik je moja srdcovka, teším sa, že to konečne bude oficiálna olympijská disciplína. Som zvedavá, ako to bude s limitmi, a na základe čoho sa stanovia.“ Pozitívne hodnotia rozhodnutie World Aquatics a následný súhlas Medzinárodného olympijského výboru ďalšie naše mladé šprintérky. „Je to skvelá vec, na ktorú už všetci dávno čakali,“ myslí si Alexandra Hrnčárová. „Určite to zvýši atraktívnosť a sledovanosť plávania na OH a umožní aj šprintérom sa skutočne prejaviť. Je to pre nich obrovský impulz a motivácia.“ Lillian Slušná, bronzová medailistka z juniorských MS 2022 v Lime na 50 m motýlik, ktorá nedávno v Poprade prekonala časom 25,08 na päťdesiatke voľný spôsob o jednu stotinu 22-ročný rekord Martiny Moravcovej, dodáva: „Mňa to ako šprintérku, samozrejme, potešilo. V najbližšom čase sme toto rozhodnutie očakávali, ale je super, že padlo už teraz. Disciplína 50 metrov motýlik bude vždy moja srdcovka.“ Aj generálna sekretárka SPF Ivana Lange pokladá skompletizovanie šprintov pod piatimi kruhmi za výrazný prínos, ktorý má viacero pozitívnych aspektov. „V prvom rade ide o zvýšenie atraktivity nášho športu,“ povedala pre swimmsvk.sk. „Za kľúčový benefit však považujem najmä predĺženie športovej ‚životnosti’ plavcov. Som presvedčená, že budeme svedkami návratu mnohých plaveckých hviezd po tridsiatke.“ Olympionička zo Sydney 2000, kde štartovala na 50 m kraul, pridáva tiež odborný pohľad na plavecké šprinty: „Ľudské telo je len vo výnimočných prípadoch dlhodobo pripravené zvládať maximálnu tréningovú a súťažnú záťaž, nevyhnutnú pri dlhších tratiach, a práve šprintérske trate umožňujú lepšie využiť špecifickú svalovú skladbu a schopnosti športovcov, ktorých predispozície sú pre 50- metrové disciplíny ideálne. Žiaľ, v našich končinách sme v minulosti pre nesprávne zvolený tréningový prístup a zatracovanie šprintérov o mnohých prišli – neraz boli dokonca znevýhodňovaní. Šprintéri sa u nás pokladajú za lenivcov a nesprávnym tréningom sú často demotivovaní, veľkými dávkami kilometrov sa nezvratne ničia ich špecifické šprintérske svalové vlákna. Ich tréning je časovo neraz náročnejší ako tréning na iné trate, vyžadujú si špeciálnu prípravu. Ak budeme chcieť byť v budúcnosti úspešní, musia sa mladí od začiatku odborne vyberať podľa vrodených predispozícií.“ Najskúsenejší člen súčasnej slovenskej reprezentácie Richard Nagy je špecialista na vytrvalecké disciplíny, šprinty nikdy nemal vo svojom súťažnom repertoári. „Ich zaradenia na OH sa mňa nijakým spôsobom mňa ako športovca netýka,“ podotkol pre SPF. „Šprintérom sa človek musí narodiť a moja genetická výbava schopnosti, ako sú výbušnosť, rýchlosť alebo surová sila, neobsahuje. Tí, čo tieto schopnosti majú, môžu oslavovať, najmä plavci v mojom veku, keďže tieto ultrakrátke disciplíny sa dajú trénovať a plávať rýchlo - asi až do štyridsiatky. Konečne sú tiež rovnaké disciplíny na MS, ME aj OH, čo je pre šport dobrá správa.“ Upozorňuje však na dva, vraj obrovské problémy spojené s novinkou: „Prvý je ten, že už na posledných dvoch OH v Tokiu a v Paríži boli niektoré disciplíny, v dôsledku celkovej olympijskej kvóty 850 plavcov, neskutočne slabo obsadené. Stačí si pozrieť napríklad ženské dvojstovky, konkrétne motýlik. V Tokiu nastúpilo naň 16 žien – stačilo doplávať a boli ste v semifinále. Rovnako v mojej disciplíne, 400 metrov polohovka, v porovnaní s približne 30 v Riu a Tokiu bolo vlani v Paríži na štarte 16 ľudí, kým aj na MS predtým vyše 30. Olympiáda má byť najprestížnejšia súťaž na svete, a tomu teda musí zodpovedať konkurencia. Je rozdiel, keď v jednej disciplíne musia favoriti ráno ‚makať’ a bojovať o postup a v inej si môžu dovoliť rozplavby ‚vykúpať’, lebo postup majú istý. Word Aquatics pridala šesť disciplín a ak nezvýši kvótu plavcov, v Los Angeles môžu zrušiť rozplavby v tretine disciplín. Druhý problém je, že nám hrozí, že ‚zlenivie’ ďalšia generácia plavcov. Trénovať na päťdesiatky nie je rozhodne najľahšia, ale je to určite najatraktívnejšia cesta. Nie sú nutné dlhé hodiny vo vode, ako keď trénujete vytrvalosť a špecifiká dlhších disciplín. Jednoducho, nie je to taká nuda. Počas mojej kariéry sa obrovské množstvo plavcov tlačilo do šprintov, a nikdy nenaplnili svoj potenciál. To, že päťdesiatky neboli olympijská disciplína, ich nútilo plávať aspoň stovky. To sa teraz zmenilo. Bude škoda, keď nám vymiznú strednotratiari len preto, že sa im nechce toľko trénovať a k päťdesiatke vedie zábavnejšia cesta. Aby to bola pre plavecká šport dobrá správa, musí MOV a World Aquatics navýšiť kvóty, alebo zmeniť kvalifikačné kritéria na OH.“ Dvojnásobný olympionik a strieborný medailista z ME 2015 najmä mladým plavcom odkazuje: „Do šprintov sa tlačte iba v prípade, že šprintérmi naozaj ste.“

Hviezdy si začali predlžovať vek

Správa o zaradení päťdesiatok vo všetkých plaveckých spôsoboch do olympijského bazénu v Los Angeles 2028 zaúčinkovala na mnohé hviezdy, viaceré sa okamžite rozhodli predĺžiť si plavecký vek. Ako jeden z prvých Brit Adam Peaty. „Toto je najlepší výsledok pre náš šport. Umožní to viacerým ľuďom byť jeho súčasť a zostať v ňom oveľa dlhšie. Vďaka za úžasné rozhodnutie,“ naznačil na sociálnej sieti dvojnásobný olympijský víťaz prsiarskej stovky a svetový rekordér na polovičnej trati úmysel štartovať na svojich štvrtých olympijských hrách. „Som v siedmom nebi,“ zareagovala Gretchen Walshová z USA. „Teším sa, že v tomto olympijskom štvorročí budem môcť klásť väčší dôraz na svoj motýlik na 50 metrov, lebo je to disciplína, ktorú milujem a neskutočne ma baví.“ Dvojnásobná olympijská šampiónka priznala určitú psychickú úľavu: „Rozhodnutie bude inšpirovať aj iných zamerať sa na päťdesiatky, vďaka čomu budú podujatia konkurencieschopnejšie. Aj keď sa príliš neobávam, že sa nedostanem na OH, pridanie šprintov určite upokojí moje nervy počas domácej olympijskej kvalifikácie – vzhľadom na moje predošlé úspechy na päťdesiatke motýlik.“ Prví plavci, ktorí na jedných MS vyhrali v jednom spôsobe 50 m, 100 m aj 200 m, boli vo Fukuoke 2023 austrálska znakárka Kaylee McKeownová a čínsky prsiar Čchin Chaj-jang. „Predstavte si mladého chlapca, ktorý už ako deväťročný sníval o tom, že bude olympijský víťaz, a po 27 rokoch vyplnených plávaním konečne túto príležitosť dostal,“ povedal pre World Aquatics 33- ročný Ukrajinec Andrij Govorov. Od roku 2018 drží svetový rekord na 50 m motýlik. Pod piatimi kruhmi chýbal od Ria 2016, teraz však cíti šancu: „Rýchlosť nestarne. Toto nie je o mojom návrate, toto je nedokončený biznis.“ Brazílčan Bruno Fratus, ktorý pred tromi rokmi v Tokiu získal v 32 rokoch bronz na 50 m voľný spôsob, je nadšený: „Verím, že budeme svedkami úplne nového ‚plemena’ plavcov na scéne. Teraz, keď sú päťdesiatky na olympijských hrách, zabudnite na súčasné svetové rekordy, určite skončia. Iste, súťažné bloky budú trvať dlhšie s viacerými medailovými ceremoniálmi, rozplavbami a semifinále, ale pre športovcov to bude zaujímavejšie. Starší plavci dostanú šancu získať olympijskú slávu.“ Američan Anthony Ervin, ktorý sa triumfom na kraulovej päťdesiatke v Riu de Janeiro 2016 stal vo veku 35 rokov najstarším olympijským víťazom individuálnej disciplíny, pre World Aquatics povedal: „Je to neuveriteľná príležitosť pre svetovú federáciu, pre plavcov na celom svete a na prezentáciu nášho športu globálnej verejnosti. Tik-tak, tik-tak, LA2028 sa blíži – je čas zrýchliť!“

NÁZOR EXPERTKY

Šprinty sú odraz tejto doby a dopytu

Krátke, 50-metrové trate v jednotlivých plaveckých spôsoboch (motýlik, znak, prsia, voľný spôsob) sú dnes pevná súčasť programu majstrovstiev sveta i kontinentálnych šampionátov. Ich zaradenie do vrcholných podujatí však nebolo okamžité, bol to dlhý proces. Šprinty na 50 m sa dlho považovali skôr za doplnkové či exhibičné, najmä pre ich krátke trvanie a úzku špecializáciu. Zlom nastal až v 90. rokoch, keď tieto disciplíny začali získavať čoraz väčšiu popularitu. Ich atraktívnosť spočíva v rýchlosti, výbušnosti a technickej precíznosti – rozhodujú stotiny sekundy, reakcia na štarte, podvodná fáza, jediný nádych. Prvým významným medzníkom boli majstrovstvá sveta FINA v roku 2001 v japonskej Fukuoke, kde do súťažného programu premiérovo zaradili všetky štyri 50-metrové disciplíny. Odvtedy neodmysliteľne patria na vrcholné šampionáty. Ich prítomnosť dnes odráža špecializáciu moderného plávania, kde sa plavci cielene pripravujú na úzku škálu disciplín. Zaradenie 50-metrových disciplín vo všetkých plaveckých spôsoboch na OH je len prirodzený krok dnešnej doby a dopytu – ľudia chcú vidieť rýchlosť a zažiť napätie v kratšom čase. Nikto nie je na sociálnej sieti ochotný sledovať niekoľkominútové videá, chce sa za pár sekúnd zabaviť. Ich začlenenie navyše prispeje k vnímaniu všetkých plaveckých disciplín i samotných plavcov za rovnocenných. Otázne však zostáva, ako k ich zaradeniu pristúpi Medzinárodný olympijský výbor a svetová plavecká federácia World Aquatics – najmä z hľadiska kvalifikačných kritérií a účastníckych kvót. Tie sa v poslednom období značne znižovali, čo negatívne ovplyvnilo kvalitu niektorých disciplín už na úrovni semifinále. Nastaviť férový a zároveň funkčný systém nie je jednoduché. Pri takom počte disciplín a s dôrazom na tzv. univerzality miestenky, garantujúce zastúpenie pre každú krajinu, je veľká výzva udržať vyrovnanú kvalitu a dostatočnú hĺbku štartového poľa. Plávanie na OH musí napĺňať aj symbolickú hodnotu – reprezentáciu všetkých 209 členských krajín World Aquatics. Olympijská solidarita je dôležitá, ale nemala by ísť na úkor kvality. V mnohých prípadoch štartujú slabší plavci len preto, že zastupujú krajinu, ktorá má garantované miesta. Na druhej strane, konkurencieschopní športovci sa na hry nedostanú – ich olympijský sen zhasne, hoci by mohli v náročných disciplínach výrazne zvýšiť úroveň súťaže. Problém sú aj samotné kritériá. Napríklad, bodové výkony v ťažkých disciplínach ako 200 m motýlik alebo 400 m polohové preteky, ktoré sa rovnali veľmi tvrdému olympijskému A-limitu (čas na 16. mieste z predošlých OH), zodpovedali len priemernému bodovému výkonu na 100 m voľný spôsob (30.-40. miestu). A čo je ešte závažnejšie, v minulosti boli z výberu vyradení aj kvalitní 30-roční plavci, len na základe veku. Taký prístup nemožno nazvať inak ako diskriminačný. Verím, že do budúcnosti budú kvóty veľkorysejšie a kritériá nastavené tak, aby na olympijské hry mohli prísť tí najlepší. Bez ohľadu na vek, krajinu alebo bodový systém. Lebo len vtedy sa môžu olympijské sny zmeniť na skutočnosť – to je napokon zmysel tohto podujatia. (Martina Moravcová - autorka je najúspešnejšia slovenská plavkyňa v histórii, dvojnásobná strieborná olympijská medailistka). ( Roman Riša, denník Šport, SPF, foto: internet)