Naše mladé talenty, dnes plavkyňa Tereza Ožvaldová

Seriál ,, naše talenty " dnes pokračuje ďalej a v našej šamorínskej bubline zostávame a presunieme sa za plavkyňou STU Trnava Terezou Ožvaldovou. Tereza je študentkou strednej športovej školy Jozefa Herdu v Trnave a mala vydarený rok 2019, počas ktorého získala množstvo krásnych ocenení. Vytvorila 9 nových slovenských plaveckých rekordov v kategórii 13-ročných žiačok, získala 8 zlatých medailí na majstrovstvách Slovenska starších žiakov a zvíťazila na viacerých významných domácich a medzinárodných plaveckých pretekoch. Tereza plávala pod trénerským vedením Ingrid Remišovej, potom u trénera Ladislava Hlavatého, následne sa dostala k trénerke Tatiane Bergmanovej, ktorá je podpísaná pod väčšinu jej úspechov. Od nej prišla k trénerovi Rastislavovi Hlavatému, u ktorého trénuje doteraz. Jej silnou plaveckou stránkou je znak.

Tereza, začnime pomerne klasicky, ako sa baba ako ty dostala k plávaniu a kedy to bolo ? ,, Plávam už od mojich piatich rokov a pretekársky plávam od desiatich rokov. Priviedla ma k plávaniu moja mamina, ktorej sa tento šport nesmierne páčil. Pred, alebo počas plavávania som nerobila žiadny iný šport. Veľmi rada som však kreslila a aj tomu som sa venovala, avšak v mojich 12 - tich som si musela vybrať medzi plávaním a kreslením, pretože bolo nemožné sa naplno venovať plávaniu, kresleniu a škole. Tak som si vybrala plávanie a doteraz tohoto rozhodnutia neľutujem. " O Tereze dnes vieme, že do plávania dáva naozaj všetko a podľa toho to aj tak celé vyzerá. Je to neľahká záležitosť, ale všetko sa dá, ak sa chce : ,, Keďže je plávanie náročný šport kde sa trénuje dvojfázovo, môj každodenný život rozdeľujem na dve časti. Tréning a škola. Plávanie ma veľa učí, napríklad sústrediť sa, mať určitý pravidelný režim atď.... Toto mi pomáha aj v škole. Času mimo bazéna mám málo, takže si to musím vždy nejako rozložiť. Neviem ako dlho sa plávaniu budem venovať, ale je to pre mňa úžasné obdobie, lebo robím niečo, čo ma baví a pritom sa veľa naučím. A hlavne som tu spoznala veľa nových ľudí. " S tým sú spojené aj nemalé úspechy, ktoré náš mladý talent počas svojej kariéry získal, minuý rok fantastický, veď vytvorila 9 nových slovenských plaveckých rekordov v kategórii 13-ročných žiačok, získala 8 zlatých medailí na majstrovstvách Slovenska starších žiakov a zvíťazila na viacerých významných domácich a medzinárodných plaveckých pretekoch. Úžasná bilancia, o ktorej však skromne dodáva : ,, Som hrdá celkovo na svoje úspechy, avšak najviac som hrdá na všetky rekordy, ktoré som kedy prekonala. " Pod krásnymi úspechmi sú, samozrejme, podpísaní aj tréneri, ktorí našu reprezentantku trénovali, či trénujú a boli celkovo štyria. Ako si na nich plavkyňa STU Trnava spomína ? ,, Na začiatku som bola u Ingrid Remišovej, potom u trénera Ladislava Hlavatého, na ktorého rada spomínam, pretože vo mňa vždy veril a to ma poháňalo dopredu. Potom som sa dostala k trénerke Tatiane Bergmanovej, ktorá je podpísaná pod väčšinu mojich úspechov. A od nej som prišla k trénerovi Rastislavovi Hlavatému, u ktorého trénujem doteraz a rada by som u neho zostala aj naďalej. " Prezradila nám o sebe aj to, čo je jej silnou stránkou a na čom by rada ešte popracovala ? ,, Moja silná stránka z hľadiska plaveckého, je určite znak, ale aj v tom by som sa chcela stále posúvať ďalej, či už v technike, ale aj v časoch a nielen v znaku, ale aj v ostatných plaveckých disciplínach. Z osobnostnej stránky by som určite chcela zmeniť niektoré zlé návyky." Tréningy a školu stíha v pohode, stále platí, kde je vôľa, tam je cesta : ,, Chodím na Strednú športovú školu Jozefa Herdu v Trnave. Tréningy a školu stíham, pretože máme hodiny posunuté a upravené tak, aby sme stíhali tréning. Samozrejme, keďže sme na strednej, máme veľa úloh aj písomiek, ale dá sa to všetko stihnúť, aj naučiť sa a popritom aj plávať. " Ako si dokáže oddýchnuť ?,, Keď netrénujem, tak rada pozerám filmy a seriály, počúvam hudbu, alebo sa venujem kresleniu." Spoločne sme sa dotkli aj otázky vzorov, kto ulahodil našej mladej plavkyni a čo by chcela ona sama v plávaní dosiahnuť ? ,, Môj vzor v plávaní je odmalička Katinka Hosszu z Maďarska, pretože je to vynikajúca plavkyňa - olympionička a prekonala veľa, či už svetových, ale aj olympijských rekordov. A tiež je to zaujímavá osobnosť. Ako každý športovec, chcela by som sa dostať na OH. A tam podať čo najlepší výkon." V bazéne toho dennodenne zažije človek viac ako dosť, sama Tereza má zážitkov na rozdávanie : ,, Mám veľmi veľa úsmevný príhod.Takéto nehody, či príhody sa mi stávajú v podstate skoro stále. Napríklad, keď som bola malá, mala som asi 9 alebo 10 rokov, tak sme boli na majstrovstvách Slovenska žiakov a žiačiek v Košiciach a ja som nechtiac išla do chalanskej šatne namiesto do dievčenskej. Alebo keď z ničoho nič prehodili dve disciplíny (100 metrov znak s nejakou inou disciplínou), tak som rýchlo utekala na štart a keď som sa začala vyzliekať zistila som, že na sebe nemám pretekárske plavky." Počas svojej kariéry zažila v 12-tich rokoch antidopingovú kontrolu a to pre tak mladé dievča bol isto veľký šok : ,, Bolo to veľmi nepríjemné, aj keď som vedela, že také niečo ako antidopingová kontrola je, ale nikdy by mi nenapadlo, že by práve mňa vybrali a ešte aj v takom mladom veku. Bolo to keď som doplávala 100 metrov znak na Veľkej cene Slovenska v Bratislave v roku 2019. Vyšla som von z bazéna, išla som sa prezliecť do šatne, bola som šťastná, lebo som skončila 4. z Open kategórie a zrazu prišla mladá baba, rozhodkyňa a povedala mi, aby som išla s ňou. Tak ma odviedla do nejakej miestnosti A tam bol veľký stolík, na ktorom boli antidopingové fľaštičky a vrecka injekcie a boli tam aj fľašky s vodou. (Tú flašku s vodou z tej antidopingovej kontroly, som mala na stolíku asi dalších 6 mesiacov a zakazovala som mamine ju vyhodiť). Bola som veľmi nervózna a v šoku zároveň, až tak že som sa rozplakala a pýtala som sa maminy, že čo som spravila zle a prečo tu som. Našťastie som mala veľmi milú pani, ktorá mi robila antidoping a všetko mi vysvetlila a upokojila ma a potom mi bolo lepšie. Avšak odvtedy je moje meno spojované práve s dopingovou kontrolou. " V závere nášho zaujímavého rozprávania sme sa spoločne dotkli aj toho, ako to ona sama vníma v šamorínskej bubline : ,, Z môjho pohľadu je to tu v Šamoríne v tejto bubline veľmi dobré, pretože tu máme všetko čo si môžeme zmyslieť. Máme tu po ruke bazény, fitness centrum, jedáleň, perfektné ubytovanie, je tu veľmi milý personál, sme tu všetci spolu pohromade a to najhlavnejšie je, že máme kde trénovať. Tréningy sú prispôsobené tak, aby sme stíhali chodiť na hodiny..... taký môj klasický deň vyzerá asi takto: ráno vstanem, zjem na izbe niečo malé, oblečiem sa a idem na ranný tréning. Po tréningu idem na raňajky, z raňajok idem na izbu a tam som až do obeda zavretá, lebo sa učím a robím si veci do školy a potom idem na obed. Po obede mám chvíľu čas si oddýchnuť, aby mi vytrávil obed a potom idem na popoludňajší tréning. Niekedy máme iba tréning vo vode a inokedy máme pred vodou aj nejaké sucho. Po večernom tréningu idem na večeru a potom mám voľno až do 21:00 hod.. takže hráme ping pong, alebo biliard, alebo len sedíme a rozprávame sa. Niekedy mávame ráno a niekedy zase večer úplne voľno. Na konci každého týždňa máme k dispozícii wellness, pri ktorom si vždy oddýchneme a zregenerujeme. "