Naše mladé talenty: dnes s vodnopólovou brankárkou Emmou Dvoranovou

Dnes si v našom miniseriáli predstavíme vodnopólovú brankárku Emmu Dvoranovú. Emma je brankárka reprezentačnej U15-tky a U17-tky a bola vyhlásená začiatkom roka 2020 naj hráčkou v kategórii U15 za rok 2019. Je tiež v širšom reprezentačnom výbere žien. Brankárka Plaveckého a vodnopólového klubu Vrútky Emma Dvoranová z Turian, účastníčka Majstrovstiev Európy vo vodnom póle žien, kde sa umiestnila v kategórii U15 na 10. mieste a v kategórii U17 na 7. mieste, viacnásobná majsterka Slovenska do 17 rokov a držiteľka ďalších medailových umiestnení.

Naše rozprávanie s Emmou sme, samozrejme, začali tým, ako sa dostala k tak krásnemu športu akým nepochybne vodné pólo je? ,, Bolo to úplnou náhodou. V jedno letné popoludnie sme boli s maminou na kúpalisku. Končili sa prázdniny a chceli sme si spolu ešte užiť posledné dni voľna. Zistili sme, že na kúpalisku vo Vrútkach je kurz plávania a keďže som nevedela veľmi dobre plávať, tak ma mamina ešte v ten deň prihlásila. Po dlhšom čase sa stalo, že tréner, ktorý ma učil plávať povedal, že mám predpoklady na to, aby zo mňa bola dobrá vodnopólistka (výška,...). A tak som pokračovala v tréningoch, ale už ako vodnopólista - profesionál, začiatočník. Toto všetko sa udialo, keď som mala 11 rokov. A to boli moje prvé kroky. Potom prišli prvé zápasy, turnaje, prvé klubové plavky so zipsom. Začínala som ako hráčka. Nikdy som neplánovala byť brankárkou. Pravdupovediac, byť v bráne bolo pre mňa akoby za trest. Ale ako dni plynuli, tak sa mi to začalo páčiť. Prišli ďalšie a ďalšie turnaje, sústredenia, následne ma preložili k starším dievčatám. Booože, to bolo dačo! A prišiel môj prvý veľký turnaj v Taliansku - Yellow Ball kde som získala svoje prvé ocenenie ako brankárka. S Piešťanmi sme vyhrali celý turnaj. To bolo radosti, keď sme sa vrátili domov. Doteraz na to spomínam s úsmevom. A ešte vám niečo prezradím, úžasne tam varili. " Sympatická brankárka z Turian Emma Dvoranová, ako máte možnosť vnímať, je mimoriadne príjemný respondent na rozhovor a tak sme sa spoločne dostali v našom rozprávaní aj do reprezentácie Slovenska: ,,Moje prvé reprezentačné sústredenie bolo v Piešťanoch. Trvalo iba dva dni, ale bol to úžasný pocit vôbec tam byť. Vždy som túžila byť v reprezentácii. Najväčšia motivácia bola vždy pre mňa napredovať, posunúť sa ďalej, vyššie, niečo dokázať, niečo veľké." Skúšala Emma aj iné športy ako vodné pólo?: ,, Áno skúšala. Bolo ich veľmi veľa. Chodila som napríklad na karate, alebo bedminton, no najradšej som mala cyklistiku. Veľmi ma to bavilo. Myslím si, že ak by som nerobila vodné pólo, tak sa určite venujem cyklistike. V zime veľmi rada lyžujem a chodím na bežky." V súvisloti s touto snahou sa nám nedá neopýtať sa na zúročenie Emminej snahy a na zisk medailí, či už vo svete cyklistiky alebo vodného póla. Ako to teda bolo u nej?: ,,Medzi moje prvé medaily patria práve medaily z horskej cyklistiky. Ale, ak sa pýtate na moju prvú medailu z vodného póla, tak na tú sa veľmi dobre pamätám. Moju prvú medailu z vodného póla som získala na chlapčenskom turnaji vo Vrútkach. Získali sme zlato v domácom bazéne. Vtedy som ešte len začínala ako brankárka a chlapci sa smiali, že to mohli do bránky postaviť namiesto mňa strom. Najviac si cením svoj úspech v Taliansku, kde som vyhrala svoje prvé ocenenie najlepšieho brankára. Ako som už spomínala, turnaj sa volal Yellow Ball. Vtedy som hosťovala za klub KVP Piešťany a podarilo sa nám vyhrať celý turnaj. Odchytala som dvadsať zápasov a porazili sme všetky talianske tímy. Ďalším veľkým zážitkom boli moje prvé majstrovstvá Európy v Rusku za kategóriu U15 a majstrovstvá Európy v gréckom Volose za kategóriu U17. Bol to pre mňa nezabudnuteľný zážitok. A nielen zápasy, ktoré sme odohrali, ale aj samotná príprava na obe podujatia a zimomriavky vždy, keď pred začiatkom zápasu zaznela naša slovenská hymna. Nikdy predtým som nič podobné nezažila a dúfam, že budem mať ešte možnosť zúčastniť sa veľkých podujatí. " Emma, ak sa do niečo zahryzne, ide si za tým a vyzerá to tak, že v bráne reprezentácie Slovenska sa u žien nemáme čoho báť. Dôkladná je samotná príprava, vraví sa, že brankári a brankárky majú svoj svet a žijú si v ňom, nie nadarmo sa vraví, že by mali byť oporami svojich tímov. Ak voľačo pokazí obranca je tam ešte brankár, ale ak voľačo pokazí brankár, tam už ťažko cesty späť. Preto musí byť v maximálnej psychickej a fyzickej pohode. Potom môže dosahovať výsledky o aký sníva. Oporou je jej skvelá rodina, zanietení rodičia. Dobre to má rozohraté aj v škole. Ako to celé ide zosúladiť, ako to počas normálneho dňa u nej vyzerá?: ,, Závisí to od toho, či sú prázdniny alebo škola. Počas letnej prípravy trénujem dvakrát denne minimálne dve hodiny vo vode (ráno a večer) + ešte suchý tréning/kondičná príprava a počas víkendov oddychujem na horách, na bicykli, alebo pomáham rodičom v záhrade. Mám rada letné turnaje. Tento rok som nastúpila do bilingválnej triedy prvého ročníka na gymnázium Viliam Paulínyho Tótha v Martine, tak momentálne pracujem na optimalizacii svojho denného časového harmonogramu, ale osvedčili sa mi 2-3 ranné kondičné tréningy vo vode pred školou a 3-4 popoludňajšie tréningy vo vode vrátane možnosti trénovať s bránkou. Okrem toho mi veľmi pomáha 1x týždenne tréning gymnastiky a pre spestrenie a zlepšenie postrehu som si dohodla 2x týždenne bedminton a kondičnú prípravu na suchu. Niektoré z týchto aktivit sú však v terajšej dobe obmedzené kvôli situacii s pribúdajúcimi prípadmi ochorenia Covid-19, ale snažím sa nahradiť ich dostupnými možnými alternatívami, hlavne moji rodičia vedia v tomto smere využiť situáciu naplno a zapojiť ma do svojich aktivít doma a v záhrade pod zámienkou suchého tréningu." Dobre vymyslené, čo poviete ? Aspoň sa človek nenudí, čo sa o Emme nedá vôbec povedať. S vodným pólom ešte toho síce veľa nezažila, ale zážitkov už má za plné priehrštie: ,, Keď som bola na svojom prvom zápase, tak som si pomýlila družstvá a namiesto toho, aby som išla k "svojmu" družstvu, tak som sa úplne spokojne a bezstarostne pričlenila k inému, konkrétne k družstvu Modrých drakov z Košíc. Až po zápornej odpovedi na moju otázku, či sú dievčatá z Vrútok, mi došlo, že tu niečo nehrá a začala som hľadať svoje družstvo. Nakoniec som ho našla a nestratila som sa. Našťastie sa mi to ešte nikdy nestalo počas zápasu a vo vode bezpečne poznám svoje spoluhráčky." Mladí športovci v takomto veku v akom sa Emma nachádza veľmi radi a často vzhliadajú k svojim vzorom, ktoré sa im páčia svojim vystupovaním, charizmou, estetickosťou, ladnosťou a tak sme chceli vedieť, kto zaujal našu reprezentantku: ,, Vzorov mám viac. Mojím veľkým vzorom je španielsky brankár Daniel Lopez Pinedo. A mojím slovenským vzorom sú Tomáš Hoferica a Michal Gogola." Ak bude takto pokračovať ďalej, naozaj sa nemáme o čo báť. A čo by chcela v budúcnosti Emma dosiahnuť ? : ,, V budúcnosti by som chcela svoje skúsenosti posunúť aj mladším a určite by som chcela trénovať budúce nádeje. Ešte predtým túžim dosiahnuť účasť na olympiáde, možno hrať za nejaký zahraničný klub, zažiť kvalitné a ťažké turnaje. Asi treba pojesť ešte veľa zmrzliny. Toto všetko je ale ešte ďaleko, aj si to uvedomujem a prijímam každý ďalší deň s pokorou. Musím ešte veľa trénovať, získať veľa skúseností a prejsť dlhú cestu. Trpezlivosť ruže prináša."


Emma Dvoranová a jej naj:

Môj najobľúbenejší tréner:

Nemám neobľúbeného trénera, ale okolo bazénov sa pohybuje niekoľko sympošov, od ktorých je aj najťažšie cvičenie odmenou.

Moje obľúbené jedlo:

Nemám rada morské plody a držkovú polievku. Na každé iné jedlo sa teším. Najlepšie chutí po tréningu, alebo po vyhratom zápase.

Moja obľúbená kniha, film:

Veľmi rada čítam komixy, detektívky, fantasy a rovnaký žáner obľubujem aj pri filmoch

Môj športový sen:

Keď som začínala, túžila som byť súčasťou reprezentácie. Keď mi prišla prvá pozvánka, tak to bolo veľké wau. Túžila som raz vychytať prvú nulu. Úspešne sa mi to podarilo. Mojím terajším snom je zlepšovať sa a byť oporou národného tímu, napríklad aj v kvalifikácii na OH - Tokio 2021. Ak by sa slovenské ženské vodné pólo dostalo na olympiádu bola by som najšťastnejšia. A šanca tu stále je!