Nikoleta Trníková sa naplno sústreďuje na olympijský limit, ponuky amerických univerzít zdvorilo odmietla  

Prsiarka Nikoleta Trníková patrí medzi slovenských plavcov, ktorí majú papierovo najväčšie šance kvalifikovať sa na olympiádu do Tokia. Aj považskobystrická zverenka trénera Karla Procházku využila možnosť pripravovať sa v Šamoríne. Krátko pred víkendovými pretekmi vo švajčiarskej Ženeve ju vyspovedal denník Šport.

 ● Ako sa vám trénuje v šamorínskej „bubline“?

„Celkom fajn. Som hlavne spokojná, že môžem trénovať, navyše s inými plavcami, a že nie som vo vode sama. Teraz ju však opustím, lebo ma čakajú preteky a neviem, či sa do nej ešte vrátim.“

● Je zložité pripravovať sa v takejto izolácii?

„Ja som mala predtým možnosť trénovať aj v Poľsku. Po návrate odtiaľ som bola dva týždne v Šamoríne, potom som sa na dva týždne vrátila domov do Považskej, keďže v Púchove bol otvorený bazén, a v polovici decembra som si odskočila na preteky do Györu. Po týždni voľna som znova odišla na prípravu do Poľska, na päť dní ako rozbeh, a po jednodňovej karanténe zasa zhruba na desať dní do Šamorína.“

● Zvládate v pohode tréningy v súčasných obmedzujúcich podmienkach?

„Je to veľmi komplikované plavecky, no aj z hľadiska mojich školských povinností, lebo si musím so sebou na cesty brať veľa kníh a iných vecí. Je to náročné tiež psychicky, keďže veľa dní nie som doma a navyše si, samozrejme, musím dávať pozor, aby som sa na týchto cestách niekde nenakazila. Je to rozlietané, príprava nie je celistvá, ako po iné roky.“

● Aké preteky vás čakajú?

„Predstavím sa v Ženeve. S trénerom sme hľadali a, našťastie, našli sme túto možnosť, lebo teraz potrebujem pretekať, aby som nabrala súťažné kilometre. Míting sa koná s istými obmedzeniami, organizátori znížili počet plavcov na 120 a navyše zvýšili štartovné, ale toto bola pre mňa momentálne vlastne jediná možnosť zapretekať si. V januári iná nebude a vo februári, pokiaľ viem, sa tiež nič nechystá. Dva mesiace len trénovať by mi vôbec neprospelo.“

● Bude to dostatočný test?

„Míting by mal byť na úrovni. Koná sa v dlhom bazéne a môžu sa na ňom plniť limity na olympiádu. Okrem prsiarskej stovky a dvojstovky budem plávať krátku polohovku a až na mieste sa rozhodnem, či aj štvorstovku.“

● Ako ste na tom výkonnostne na začiatku roka?

„Osobne mám pocit, že som v dobrej forme. Vďaka tomu, že som sa mohla začať pripravovať už skôr v Poľsku, kým u nás sa ešte nedalo, som rýchlejšie chytila záber, takže aj preteky v Maďarsku som dobre zvládla, hoci to boli iba moje štvrté v tom roku. Aj tréner je spokojný, tréningy sú vraj fajn, takže hádam je všetko na dobrej ceste.“

● Aký bol uplynulý rok, prvý pandemický?

„Nebol ľahký. Príprava sa nám plavcom veľmi skomplikovala, keď neboli k dispozícii bazény a prišiel dlhý výpadok v príprave vo vode. Na druhej strane sme sa museli naučiť vyrovnať sa s nečakanými situáciami, čeliť tomu, že vždy môže prísť niečo, s čím človek neráta. Každý si z toho roka asi niečo zobral pre seba. Ja som sa naučila, že treba brať veci tak ako sú, a že vždy aj zlé je na niečo dobré.“

● Po vypuknutí pandémie vlani mnohí športovci bojovali aj s motiváciou, keďže nemali podmienky na prípravu a vládla neistota. Čo Vy?

„Krízy som mala aj ja, ale boli len chvíľkové a súviseli s tým, keď som bola niekde na príprave dlhšie preč a zacnelo sa mi, že nie som doma. Celkovo som však stále dostatočne motivovaná, láka ma predovšetkým olympijský limit. Veľmi rada by som ho na nejakých pretekoch zaplávala, najlepšie čo najskôr. Pomohlo by mi to psychicky, lebo by som mala pokoj a nemusela sa do poslednej chvíle naháňať.“

● O koľko menej ste naplávali vlani v porovnaní s normálnym rokom?

„Tréner to má zrátané. Predvlani bola moja ročná kilometráž plus-mínus tisíc štyristo kilometrov. Vlani som mala celých deväť týždňov úplný výpadok, keď som vôbec neplávala. Zdalo sa, že mi to bude veľmi chýbať, ale napokon, neviem, akým zázrakom, som tento výpadok stihla do konca roka dobehnúť a dostať sa znova na tisíc štyristo kilometrov.“

● V lete ste dovŕšili osemnásť, neuvažovali ste odísť do zahraničia študovať na nejakú univerzitu a zdokonaľovať sa tam aj plavecky?

„Viacerí sa ma na to už pýtali, no ja takúto ambíciu zatiaľ nemám. Dostala som už viacero ponúk z amerických univerzít, oslovili ma dávnejšie. Jedna ešte keď som bola v základnej škole, a potom hlavne po mojom siedmom mieste na juniorských ME 2019. Všetkým som však zdvorilo odpísala, že momentálne nemám záujem študovať niekde v zahraničí, ale keď sa niečo v mojom nastavení zmení, určite sa im ozvem.“

● Neobmedzujú vás žiadne zdravotné problémy?

„Covid sa mi, našťastie, doposiaľ vyhol a verím, že to tak aj zostane. Mám však stále nevyriešenú komplikáciu s rukou, ktorá mi pri veľkej záťaži veľmi opúcha a necítim v nej záber. Absolvovala som niekoľko vyšetrení, ďalšie ma ešte čaká, takže dúfam, že sa všetko vyrieši, lebo ma to dosť obmedzuje aj v tréningu.“

● S akými cieľmi ste vstúpili do nového roka, v ktorom by sa ešte pred olympiádou mali konať majstrovstvá Európy ? 

„Hlavný cieľ je zaplávať A-limit na olympiádu. Na ME som sa kvalifikovala už dávnejšie, limit mám. Na šampionáte by som chcela podať čo najlepší výkon a umiestniť sa čo najvyššie. Ako vždy na vrcholnom podujatí.“

● Veríte, že sa na olympiádu dostanete?

„Úprimne verím, že sa mi to podarí.“

● Na akej prsiarskej trati vidíte väčšiu šancu?

„Na dvojstovke.“

● Osobný rekord na nej však máte o takmer dve a pol sekundy horší, než je limit. Dá sa to skresať za niekoľko mesiacov?

„Jasné, že áno, veď tento môj ‚osobák’ je už viac ako rok starý. Aj teraz nedávno v Györi som plávala stopäťdesiatku v podstate dve sekundy pod ním, akurát v dôsledku toho, že som nemala úplne ‚natempované’ ako za normálnych okolností, tak som záverečnú päťdesiatku nevydržala tak, ako ju bežne plávam. Ale bol to dobrý odraz, aby som mohla a bola schopná zaplávať limit niekde inde.“

● Ako bude vyzerať váš program v najbližších týždňoch po víkendovom štarte v Ženeve?

„Mala by som absolvovať sústredenie v Česku a potom zrejme ďalšie v Turecku.“ 

Autor: Roman Riša/denník Šport