Po ME vo vodnom póle 2024 v Chorvátsku a Holandsku s našimi hlavnými trénermi Romanom Poláčikom a Cinziou Ragusa

O dve miesta lepšie ako naposledy

Slovenskí vodní pólisti ukončili ME v Dubrovníku rovnako ako aj začali. Výhrou o štyri góly nad Slovincami. Znamená to, že obsadili konečné 13. miesto, čo je o dve priečky lepšie ako v septembri 2022 v Splite.

Tréner Slovákov ROMAN POLÁČIK je s 13. miestom spokojný

Vzhľadom na podmienky vydarený šampionát  

Od roku 2016 hrá na majstrovstvách Európy vodných pólistov šestnásť tímov. Slováci odvtedy nechýbali na šampionáte ani raz. V Belehrade v tom roku skončili na trinástom mieste, o dva roky v Barcelone, aj o štyri v Budapešti na štrnástom a pred rokom a pol v Splite na predposlednom pätnástom. Tento rok v Dubrovníku trend zhoršujúcich sa výsledkov zastavili a trinástym miestom vyrovnali výsledok spred ôsmich rokov. Nielen o konečnom umiestnení sme sa rozprávali s trénerom Romanom Poláčikom, ktorého sme zastihli po turnaji počas večernej prechádzky po Dubrovníku. 

S akými pocitmi sa teraz - už po poslednom zápase - prechádzate?

„Okrem zápasu s Holandskom, musím byť s chlapcami spokojný. Tam sme nezachytili začiatok a potom to už bolo ťažké. Majú však svoju silu, to treba uznať. Myslím si, že sme
urobili s Karolom Bačom aj s celým tímom dobrú prácu. Výsledok je taký, že je to vlastne najlepšie slovenské umiestnenie odkedy sa majstrovstvá Európy rozšírili na šestnásť tímov. Takže spokojnosť.“

Váš asistent Karol Bačo povedal pred turnajom, že postup medzi najlepšiu dvanástku by bol pre vás niečo ako pre Chorvátov zlato. Čo k tomu chýbalo?

„Áno, v hlave možno ide teraz ešte, že keby, keby, keby… Ale na to sa nehrá. S Rumunmi, ktorí napokon postúpili do štvrťfinále, sme celý zápas viedli a až v závere sme o víťazstvo prišli. Šťastena bola na ich strane. Zvládli však aj zápas Holanďanmi, čo naopak my sme s nimi robili azda všetko naopak. Za istých okolností sme teda mohli hrať aj o deviate až dvanáste miesto, ale aj tak, v tých podmienkach, aké máme, to ešte dobre dopadlo. Taká perlička, čo ľudia nevidia - toľko liekov ako teraz, sa za posledných desať rokov nenakúpilo v reprezentácii. Doktor sa veru poriadne narobil. Boli tam prechladnutia, boľavé hrdlá, horúčky, ale klobúk dole pred všetkými chlapcami. Zabojovali jeden za druhého a musím povedať, že naozaj to bol kolektív, ktorý ťahal spolu. Aj atmosféra v mužstve bola vynikajúca, takže to ma teší.”

Suma sumárum, všetky zápasy, v ktorých sa od vás očakávalo víťazstvo, ste zvládli. Potiahli tím práve v tých správnych momentoch lídri, ktorými boli hráči pôsobiaci v zahraničí?

„Určite áno. V prvom rade ale už musíme zabudnúť na niečo ako povinné víťazstvá. Kedysi nám nenapadlo, že by sme mohli prehrať s Izraelom alebo Maltou, ale to už sa zmenilo. Napríklad aj Slovinci, s ktorými sme hrali dvakrát, majú čiernohorského trénera a mali určite inú prípravu ako my. Tieto zápasy proti nim, ale aj proti Izraelčanom, neboli jednoduché, no dôležité je, že sme ich dokázali zvládnuť a preto sme napokon skončili trinásti.“

Ak hovoríme o tom, že lídrami tímu sú už dlhoročne legionári, naskytá sa otázka, či sa podľa vás podarilo aj niekomu ďalšiemu z mužstva ”predať” do zahraničia, prípadne do
lepšieho klubu, v akom momentálne je.

„Veľmi pozitívne ma prekvapil napríklad center Miňo Matejka. Nehovorím, že odohral veľa času, pretože Matej Čaraj potvrdil, prečo hrá v čiernohorskom Jadrane Herceg Novi, ale
keď šancu dostal, nesklamal. Aj iní hráči ale určite zaujali. Boli tam tréneri či športoví riaditelia z rôznych klubov a poviem to tak: Každý z našich mladých hráčov, ktorý pôjde hrať von, bude v momentálnej situácii, v akej naše kluby sú, lepší hráč pre reprezentáciu.“

Keď sa spätne vrátime ešte ku kvalifikácii, súhlasíte, že zrejme najdôležitejší zápas za posledný rok bol pre naše vodné pólo práve ten v Istanbule proti Turecku?

„Neviem či najdôležitejší, ale dovolím si tvrdiť, že sme mali najťažšiu kvalifikáciu a už postúpiť bolo náročnejšie ako v minulosti. Mali sme tam olympijských víťazov Srbov a o
postup sme hrali s domácimi Turkami. Musím povedať, že od toho zápasu až doteraz celé mužstvo výborne pracovalo. Tam tri zápasy, tu päť, väčšinu z nich sme vyhrali, takže celé toto obdobie nám dáva také dobré znamenie.“

Každopádne, majstrovstvá sveta v Dohe aj olympijské hry v Paríži budú bez Slovenska. Znamená to teda, že je polovica januára a vy už máte tohtoročný vrchol za sebou. Čo ďalej?

„Zmluvu ešte mám, zatiaľ ma nikto neodvolal, takže plánujeme aj s Karolom Bačom pokračovať. Vrátime sa domov a ideme sa pripravovať na juniorskú kvalifikáciu. To je
najbližší cieľ. Z tohto tímu, ktorý bol v Dubrovníku, tam môžu hrať ešte už spomínaný Milan Matejka, ďalej Dani Bačo, Tomáš Zolovčík a tiež brankár Filip Balogh. Čo sa týka seniorskej reprezentácie, dostali sme nejaké pozvania na turnaje, ale uvidíme. Ja by som chcel, aby sme pokračovali v nejakých sústredeniach, no v prvom rade sa musíme pozrieť do klubov, aby sme tam mali nejaké hodiny navyše na tréningy pre reprezentantov. To je prvá vec, ktorú treba zabezpečiť. Všetko opäť závisí od peňazí.“

ĎALŠÍ BOD DO BOHATÉHO ŽIVOTOPISU

Roman Poláčik je považovaný za najlepšieho slovenského vodného pólistu histórie. Ako hráč dosiahol desiatky úspechov za posledné roky sa k nim snaží pridať ďalšie už z pozície trénera. Keď viedol slovenskú reprezentáciu pred pätnástimi rokmi, dvakrát zažil neúspešnú kvalifikáciu o postup na majstrovstvá Európy. Ako hlavný tréner si na nich odbil premiéru až teraz necelých päť mesiacov po tom ako oslávil 60-tku. Do jeho bohatého životopisu, v ktorom nájdeme aj prvenstvo v Lige majstrov, majstrovské tituly v Maďarsku, v Taliansku, v Chorvátsku, ale aj na Malte či v Iráne, tak pribudlo opäť niečo nové. „Je to začatá práca, ktorá dúfam, že bude pokračovať ešte lepším smerom a ešte lepšími výsledkami. Znova sa ale budem opakovať. Aby to bolo možné, potrebujeme na to podmienky. Nie je u nás veľa kolektívnych športov, ktoré majú pravidelne mužov aj ženy na majstrovstvách Európy a preto by aj tie podmienky mali byť iné. Mali by si nás všimnúť a prihodiť nám nejaké ”drobné” na podporu a rozvoj vodného póla,” apeluje na kompetentných tréner našej mužskej vodnopólovej reprezentácie Roman Poláčik.

SLOVÁCI NA ME

1993 10. miesto

1997 8. miesto

1999 10. miesto

2001 8. miesto

2003 7. miesto

2006 11. miesto

2008 12. miesto

2016 13. miesto

2018 14. miesto

2020 14. miesto

2022 15. miesto

2024 13. miesto

VODNÉ PÓLISTKY SR SI OPROTI ME 2020 POHORŠILI O SEDEM MIEST

Výsledok práce za posledné štyri roky

Hoci je ešte len 11. január, naša ženská vodnopólová reprezentácia už má tohtoročný vrchol za sebou. Na európskom šampionáte v Eindhovene odohrala za päť dní päť zápasov a napokon skončila na 15. mieste. Pri štvrtej účasti na ME je to doposiaľ jej najhoršie umiestnenie v ére samostatnosti. Aké sú príčiny, sme zisťovali u trénerky Cinzii Ragusovej.

Ako hodnotíte konečné 15. miesto?

„Samozrejme, že sme chceli skončiť lepšie. Momentálne ale na to nemáme. Ako som už hovorila aj pred šampionátom, radšej som zvolila cestu dať šancu mladým dievčatám, pre ktoré to boli cenné skúsenosti. Čo sa týka samotných zápasov, nepoviem, že všetky, ale najmä tie staršie hráčky, ktoré mali byť ťahúnky, neboli dostatočne fyzicky pripravené. Je to, samozrejme, aj tým, že sme mali veľmi málo času na spoločnú prípravu.

Na turnaji ste raz pomerne jasne prehrali s Britkami, dvakrát ste zdolali posledné Bulharky a v dvoch zápasoch ste tesne prehrali. Podľa vás ste boli bližšie k výhre v skupine nad Nemkami alebo v zápase o 13. až 16. miesto proti Turkyniam?

„S Nemkami sme prehrali o dva góly, s Turkyňami o tri, ale napriek tomu si myslím, že bližšie k víťazstvu sme mali proti Turecku. Mala som pocit, že proti Nemecku sme hrali dobre, ale vydržali sme s nimi hrať vyrovnane dve štvrtiny. Proti Turecku sme sa držali dlhšie a až na konci sme nezvládli ubrániť dve ich najlepšie hráčky a prehrali sme.“

Ak by ste mali vyzdvihnúť nejaké pozitíva, aké boli?

„Boli momenty, keď sme hrali naozaj veľmi pekne a tá hra vyzerala tak, ako by mala. Na druhej strane, niekedy sme hrali ako žiačky. V tretej aj štvrtej štvrtine proti Britkám, ktoré neskôr postúpili až do štvrťfinále, sme napríklad vyhrali 3:2. To ma pozitívne prekvapilo. Prekvapilo ma tiež, ale, žiaľ, opačne, ako sme v niektorých ďalších zápasoch dokázali dostať naozaj lacné góly. To už teda bolo horšie a na to sme doplatili.“

Z pohľadu konečných umiestnení je to každopádne za štyri roky pomerne veľký úpadok. Z ôsmeho miesta na dvanáste a teraz na pätnáste...

„Myslím, si že je to presné odzrkadlenie alebo výsledok toho, ako sa v našom ženskom vodnom póle pracovalo za posledné štyri roky. Dovolilo sa, že niektoré - aj lepšie hráčky -
neboli v reprezentácii a potom vypadli z tréningového procesu. Dostali sa tam naopak hráčky, ktoré netrénovali a tým pádom tam bol potom výpadok. K tomu ešte covid, a tak ďalej...“

Azda po každom z troch predošlých šampionátov sa hovorilo, že dievčatá zbierali cenné skúsenosti. Nie je to ale tak, že keď ich tieto naše mladé hráčky aj získajú, prídu do veku, kedy vodné pólo z objektívnych príčin ide u nich na vedľajšiu koľaj za školské či pracovné povinnosti? Nie je tajomstvo, že vodným pólom sa živí len málo slovenských vodných pólistiek.

„To sa veru dobre pýtate. Po poslednom zápase sme mali poradu, bolo tam štrnásť dievčat a opýtala som sa ich, ktoré z nich chcú a môžu pokračovať, ktoré naopak nie. Dve alebo tri povedali, že nevedia, či budú v budúcnosti pokračovať. Pokiaľ sa nenájde systém, aby sme pomáhali aj tým študentkám, bude to ťažké. Trend je, že dievčatá už končia oveľa skôr ako predtým. Je to aj pochopiteľné, pretože sa venujú škole a keďže z vodného póla peniaze nemajú, nájdu si prácu a na tréningy už nemajú toľko času. Keby boli motivované aspoň nejakými odmenami, povedzme päťsto eur, nemuseli by tak robiť a venovali sa ďalej okrem školy vodnému pólu. Ja som bola normálne platená v klube, potom sme mali aj ako reprezentantky peniaze od federácie... Viaceré reprezentácie tak fungujú. A popritom si môžu hráčky robiť aj vysokú školu. Ale keď do toho už prídu aj brigády a zamestnania, je to ťažké.“

Aký je váš tip na majsterky Európy pre rok 2024?

„Ja si myslím, že Holanďanky. Finále tipujem na Holandsko – Španielsko, ale akosi sa mi zdá, že Holanďanky majú niečo, čo iné tímy nemajú. Možno to je aj tým domácim prostredím. Preto favorizujem ich.“ (Denník Šport, Patrik Tkáč)

UMIESTNENIA SLOVENIEK NA ME:

1993 12. miesto

2020 8. miesto

2022 12. miesto

2024 15. miesto