Reprezentačná trénerka synchronizovaných plavkýň Nora Szauder: ,, Svet je pomerne smutný, aspoň, že to slnko svieti."

Reprezentačná trénerka našich synchronizovaných plavkýň Nora Szauder dnes uzatvára náš bohatý seriál v rubrike ,, Pod rúškom s.." v rozprávaní o tom, ako naše osobnosti zvládajú nástrahy týchto mimoriadne náročných a nepríjemných dní. 

Čo vám izolácia vzala a čo vám dala?

Asi ako každému, vzala mi možnosť stretávať sa s príbuznými a známymi a tiež plnohodnotne pracovať. Za posledných 20 rokov trénerskej praxe som mala najdlhšiu prestávku od bazéna 6 týždňov, keď som porodila moju prvú dcéru. U druhej to už ani toľko nebolo. V podstate mi tá izolácia ale z časti aj pomohla, pretože za tie roky žijem naozaj veľmi hekticky. Dnes je deň stále plný, ale nie som až v tak dynamickom tempe, telefón mi toľko nezvoní a čo je najdôležitejšie, moje deti majú konečne mamu a trávim čas len s nimi.

K čomu ste sa vďaka izolácii dostali, čo ste dlho odkladali, poprípade čo ste sa naučili?

K upratovaniu úložných priestorov, triedeniu hračiek a dokumentov, sadeniu balkónových kvetín, proste k takým tým nie každodenným domácim činnostiam.

Ak ste doma, ako si krátite čas?

Ja si čas nepotrebujem krátiť, program na deň mám stále pomerne nabitý. Upratujem, nakupujem, varím, učím sa s deťmi, ideme von, pripravujem suché tréningy pre všetky reprezentačné družstvá a mám ešte aj iné povinnosti v rámci SPF. Celkom sa obraciam, každý deň si sadnem až večer.

Chýba vám niečo z bežných každodenných maličkostí?

Neviem, či to nazvať maličkosťou, ale čo mi naozaj chýba a čo sa teraz vytratilo asi všade vo svete, je úsmev na tvárach ľudí... svet je pomerne smutný... Aspoň, že to slnko svieti.

Aké programy počúvate a sledujete v rádiu, televízii, akú knihu čítate?

Ja v podstate ani v tomto čase nemám čas sadnúť si na zadok a v kľude si čítať, prípadne počúvať rádio alebo bez rušenia sledovať televíziu. Počas dňa máme v televízii pustené detské programy, ktoré striedame so správami, aby som aspoň čo-to zachytila, čo sa deje vo svete a bola informovaná o najaktuálnejšom vývoji na Slovensku.

Čo doma varíte?

Varím len rýchle jedlá, pri ktorých netreba dlho stáť v kuchyni, na to nie je pri dvoch deťoch vôbec čas. Vo varení a ani jedení sa ja nejako nevyžívam. S deťmi sem-tam niečo spolu napečieme, ale skôr uprednostňujeme tráviť čas inak ako v kuchyni.

Ako riešite, či predchádzate ponorkovej chorobe?

Dnešná situácia nie je síce príjemná a skôr je obmedzujúca, ale zatiaľ ponorkovú chorobu nepociťujem. Snažím sa vytvárať si na každý deň nejaké malé ciele a napĺňať ich, tým vidím aspoň nejaký zmysel v týchto dňoch.

Kto, alebo čo je Vašou najväčšou oporou v týchto dňoch a ako to zvládate?

V rámci rodiny sa vôbec nestretávame s mojimi rodičmi, takže oporu mám najmä v bratovi, vzájomne si pomáhame. S kým udržiavam asi najčastejší, v podstate dennodenný, kontakt je naša manažérka reprezentácie Jana McDonnell. Vďaka nej si viem okrem práce „pokecať“ aj osobne, čo si v týchto dňoch veľmi vážim.

Čo vás rozosmialo v posledných dňoch?

Moje deti. Pri nich máte o „zábavu“ vždy postarané, resp. ak sa smejú ony, smejete sa aj vy, aj keby sa vám nechcelo.

Z čoho máte najväčšie obavy?

Ťažko povedať, nikto nevie ako táto situácia zamáva so svetom a čo nám všetko prinesie. Dnes už určite všetci vieme, že nie je automatické vidieť svojich blízkych, tráviť s nimi čas, dokonca ani pracovať, cestovať a slobodne sa pohybovať. Ak to prenesiem na náš šport, tak ako tréner mám obavu z toho, či po tak dlhej prestávke sa nám ešte tí vrcholoví športovci vôbec do bazénov vrátia a ak aj áno, či zotrvajú a budú vedieť prekonať tie tvrdé začiatky opätovnej prípravy.

Chodíte von? Ak áno kam a aké pravidlá dodržiavate?

Kamkoľvek idem dodržiavam pravidlá, ktoré sú doporučené, príp. nariadené. Mimo domu som len kvôli nákupu potravín a drogérie, no a s deťmi si takmer každý deň dávame takých 7 -8 km na kolobežkách, aby sme mali čerstvý vzduch a aspoň nejaký pohyb. Väčšinou ideme niekam k Dunaju, predsa len voda mi je najbližšia.

Čo by ste odkázali fanúšikom plaveckých športov na Slovensku ?

Kde je vôľa, tam je cesta! A preto, aj keď je cesta akokoľvek kľukatá, ak veríte a máte presvedčenie, zvládnete aj takúto výzvu. Spolu to zvládneme, veď sme športovci!