Šampionátom vyvrcholila olympijská kvalifikácia, na OH bude štartovať Tamara Potocká a Matej Duša!

Myslela Tamara Potocká na ME na medailu? Asi stotinu sekundy!

Štyri v individuálnych a tri v štafetových disciplínach, taký je sumár finálových účastí slovenskej reprezentácie na majstrovstvách Európy v srbskom Belehrade. Hlavnou postavou výpravy z pohľadu výsledkov bola jednoznačne Tamara Potocká, jej rukopis nesú štyri z našich siedmich umiestnení v elitnej osmičke starého kontinentu.

 „Bol to môj najúspešnejší šampionát v histórii, preto sa z toho veľmi teším, no pocity vo mne stále ešte len doznievajú, takže naplno som to zatiaľ ešte neprecítila,“ priznala po návrate 21- ročná odchovankyňa popradského plávania. Potocká si v srbskej metropole prvý raz v kariére mohla vychutnať finále na veľkom seniorskom podujatí, a to až dvakrát. V motýliku na 50 m ju len tri stotiny delili od bronzovej medaily, skončila štvrtá, v polohovke na 200 metrov bola piata, pričom doň postúpila druhým najlepším časom zo všetkých plavkýň, a zároveň prekonala vlastný slovenský rekord „o tri jednotky“ – o 1,11 sekundy. „Dala som do toho 125 percent, nastúpila som s tým, že idem prekonať môj rekord z Barcelony. To sa mi podarilo, ale keby mi pred ME niekto povedal, že za taký krátky čas sa až o toľko zlepším, tak by som ho vysmiala.“ Jej výkon v semifinále asi namaškrtil veľa fanúšikov slovenského plávania, že po ôsmich rokoch sa na veľkej „Európe“ v dlhom bazéne znova dočká medaily. Zverenka Tomáša Trešla v bratislavskom klube J@T Sport Team však hodnotila svoje medailové šance v predposledný deň šampionátu s nadhľadom: „Jednoducho, bol to šiesty deň a únava bola hrozná. Ja nie som zvyknutá na také množstvo štartov za taký krátky čas, určite to vo finále zavážilo.“ Na otázku, či predsa len po semifinále nemyslela v kútiku duše na cenný kov, zareagovala: „Možno tak na stotinu sekundy, pretože som vedela, že ostatné ‚baby’ sú na tom lepšie ako ja, väčšina sa asi aj šetrila v semifinále. Tušila som, že to takto nejako bude, ale myslím si, že piate miesto je dobrý výsledok.“ Hoci v motýliku figurovala vyššie vo výsledkoch, polohovka jej na šampionáte urobila najväčšiu radosť. Je to olympijská disciplína a ona si v nej výrazne zlepšila osobné maximum: „Bol to veľký skok a sama sebe som si týmto potvrdila, že som schopná dobre zaplávať a mám formu.“ Navyše, a to je ten hlavný bonus, vďaka polohovke si zabezpečila i účasť na olympijských hrách v Paríži. Šampionátom v Belehrade sa totiž pre plávanie skončil kvalifikačný proces. Okrem Potockej sa z našich predstaví o päť týždňov pod piatimi kruhmi Matej Duša.  „Štart na olympiáde bola moja veľká méta. Som rada, že po veľmi ťažkom minulom roku som sa dokázala postaviť, pozbierať, nabrať nové sily a potvrdiť, že všetko sa dá, keď sa chce.“ Matej Duša už pred šampionátom avizoval, že naň pôjde s „jednou nohou dnu a druhou von“, vysvetľujúc, že v kraulových šprintoch,svojich hlavných disciplínach, sa pokúsi o čo najlepší výsledok a o časy blízko svojich osobných a zároveň národných rekordov, no vzhľadom na OH formu na ME neladil. „Preto to v Belehrade neboli úplne najlepšie výkony, aké som kedy plával, na druhej strane na to, aké boli podmienky, to nebolo vôbec tragické. Na päťdesiatku voľný spôsob som bol desatinu za svojím maximom napriek tomu, že v 35 stupňoch ma nechali vonku sedieť pätnásť minút, lebo ‚chalan’ dve dráhy vedľa si pred štartom roztrhol plavky.“ Matej Duša obsadil v Belehrade na 50 m voľný spôsob 16. miesto za 22,33 sekundy, na dvojnásobnej vzdialenosti 36. priečku za 49,82. Náš momentálne najlepší šprintér neskrýva, že zo svojho portfólia najviac uprednostňuje najkratší šprint, paradoxne, k olympijskej miestenke sa posunul vďaka kvalite výkonu na stovke. Čo ho čaká najbližšie týždne? „Už len tréning, sústredenie, oddych a doladiť formu,“ konštatuje 23-ročný člen XBS swimming. „Snažil som sa aj o minulú olympiádu, vtedy mi to nevyšlo, takže teraz mám z toho veľmi dobré pocity. Aj keď, od februára som s tým už tak trochu počítal, pripravoval sa na to, robil si plán, ako keby som tam išiel. Je to veľký krok, uvidím, ako mi vyjde.“(foto: Martin Vaňo, Miroslav Nowak)