Hlavný tréner Slovákov Roman Poláčik prežíval po nevydarených ME v Belehrade veľké sklamanie!

Tréner vodných pólistov Slovenska už myslí na aprílový Svetový pohár na Malte

Majstrovstvá Európy vo vodnom póle mužov v Belehrade sú už minulosť. Zlaté medaily získali domáci reprezentanti, ktorí na šampionáte v hlavnom meste Srbska vo finále zdolali Maďarsko 10:7. Bol to pre nich siedmy európsky titul v histórii, prvý od roku 2018 a nadviazali tak na triumf z OH 2024 v Paríži. Historický bronz si odniesli reprezentanti Grécka po triumfe nad Talianskom 12:5, keď doterajším maximom boli pre nich štvrté miesta v rokoch 1999 a 2016. Žiaľ, Slováci skončili až štrnásti, čím si v porovnaní s európskym šampionátom spred dvoch rokov pohoršili o jednu priečku. V Belehrade odohrali šesť zápasov, z ktorých zvíťazili iba v záverečnom nad posledným Izraelom. S odstupom pár dní sme sa o nevydarenom slovenskom vystúpení na ME porozprávali s hlavným trénerom nášho reprezentačného tímu Romanom Poláčikom.

Pred začiatkom európskeho šampionátu ste hovorili o možnom umiestnení v dvanástke, nakoniec je z toho konečná štrnásta priečka. Ako ju hodnotíte? 

„Priznávam, že nielen pre mňa, ale aj pre samotných hráčov je to veľké sklamanie a zároveň i realita slovenského vodného póla.“

 Na prienik do najlepšieho tucta ste potrebovali zdolať v základnej skupine Turkov, nad ktorými ste posledné tri dôležité duely vyhrali, ale v Belehrade ste s nimi nakoniec prehrali o jeden gól…

„Žiaľ, toto stretnutie a takisto aj viacero ďalších nám nevyšlo podľa našich predstáv. Najviac ma mrzí fakt, že sme sa zdolávali vlastnými chybami. V dôležitých súbojoch, ktoré rozhodovali o našom prípadnom úspechu či neúspechu, sme spravili veľmi veľa zbytočných chýb, za ktoré nás súperi trestali.“

Odvíjalo sa to už od prvého nevydareného duelu s Rumunskom, v ktorom ste určite očakávali vyrovnanejší súboj, ako prehru o osem gólov?

„Áno. Je pravda, že sme verili v oveľa vyrovnanejší zápas, lenže Rumuni znovu potvrdili svoje miesto v absolútnej európskej špičke. Vlani hrali na parížskej olympiáde a teraz sa dostali do najlepšej osmičky, čím si vybojovali priamo účasť na majstrovstvách sveta. Oni sú, žiaľ, výkonnostne už úplne niekde inde ako my. Ich top hráči hrajú doma v Rumunsku v dvoch najlepších tímoch, ktoré pravidelne účinkujú aj v európskych pohárových súťažiach. Majú utvorené neskutočné finančné podmienky, hráči sú špičkoví profesionáli, kým v našom tíme o takých možno povedať len o Ďuríkovi a Semanovi.“

Paradoxne najlepší duel ste v Belehrade odohrali s Talianskom, ktoré hralo o bronz a nakoniec skončilo po prehre s Gréckom štvrté. Čím si to ysvetľujete? 

„Asi tým, že v tomto stretnutí sme nemali čo stratiť. Je pravda, že rýchlo sme prehrávali 0:4, ale potom sa chalani vzchopili a vo zvyšných troch štvrtinách predviedli výkon, ktorý sme od nich očakávali vo všetkých zápasoch. Dokonca sme viedli 6:5, ešte aj 9:8 a hoci sme nakoniec prehrali o päť gólov 12:17, po tomto súboji sme boli aj spolu s mojím asistentom Karolom Bačom mladším na našich hráčov pyšní. Žiaľ, to boli jediné také dobré tri štvrtiny v Belehrade počas všetkých šiestich stretnutí a to je veľmi málo.“

Po vydarenom zápase s Talianmi však nasledovalo veľké sklamanie s Tureckom, prehra v rozstrele so Slovincami a najmä neskutočný výbuch s Maltou, s ktorou ste prehrali vysoko 11:20! Také niečo ste určite nečakali, že? 

 „S Malťanmi sme na vrcholnom podujatí prehrali prvý raz a navyše to bolo až o deväť gólov. Žiaľ, v tomto zápase sme pokazili takmer všetko, na čo sme siahli. Chalani urobili tak veľa zbytočných vlastných chýb, ktoré predtým nespravili na vrcholnom podujatí dohromady a teraz to stihli predviesť v jedinom dueli.“ 

Pred posledným zápasom v Belehrade s Izraelom ste sa neobávali, že sa vrátite z hlavného mesta Srbska bez jediného víťazstva?

„Samozrejme, že mierne obavy tu boli. Spolu s Karolom Bačom mladším sme veľmi dlho rozmýšľali nad tým, s akou taktikou a herným plánom pôjdeme do tohto duelu, zvlášť, keď naša brankárska jednotka Kozmér bola zranená. Našťastie mladý Balogh to v bránke zvládol a aj hráči v poli ukázali, že nechcú skončiť na európskom šampionáte takisto ako v roku 2008 v španielskej Malage bez víťazstva na poslednej priečke a vyhrali sme o tri góly. Pre nás všetkých by to bolo po prípadnej prehre neskutočne veľké sklamanie.“

Už ste naznačili, že štrnásta priečka je realita slovenského vodného póla. Prečo už nie sme schopní úspešne útočiť na vyššie priečky? Veď napríklad v roku 2003 v slovinskom Kranji sme skončili na siedmom mieste! 

„Tieto časy sú už dávno preč. Vtedy sme napríklad Rumunov vedeli zdolať a kde sú teraz oni a kde sme my? Na Slovensku je len päť klubov, z ktorých aké-také podmienky sú len v Novákoch, Košiciach a možno ešte aj v Bratislave. Najlepší hráči pôsobia v zahraničí a nám nestačí desať dní spoločnej prípravy v kompletnom zložení na to, aby sme konkurovali zvyšným účastníkom na ME. Už som povedal, že Rumuni sú úplne niekde inde, ale my už nie sme schopní porovnávať sa ani s Holandskom, Francúzskom či Gruzínskom. Výkonnostne sme teraz na úrovni Turecka, Malty, Slovinska a Izraela. Žiaľ, v Belehrade sme zdolali len Izraelčanov a pod seba sme dostali ešte aj Slovincov, s ktorými sme prehrali v rozstrele. Možno sme mali v niektorých momentoch trochu smoly, ale určite som nečakal, že napríklad s Malťanmi prehráme o deväť gólov…“ 

Uvedomujete si, že takýchto okolnosti môže byť pre nás úspech už samotné kvalifikovanie sa na majstrovstvá Európy?

„Áno, toho sme si veľmi dobre vedomí všetci, čo sa točíme okolo nášho športu s mokrou loptou. Žiaľ, je nás veľmi málo a stále nás bude menej a menej, pretože podmienky na Slovensku pre rozvoj vodného póla sú naozaj mizerné.“

 Zlaté medaily v Belehrade získali domáci Srbi. Prekvapilo vás to?

„Nie. Srbi boli prví na posledných troch olympijských hrách a teraz naplno využili výhodu domáceho prostredia. Na ich zápasy chodilo dvanásťtisíc fanúšikov, čiže plné hľadisko. Zvládli finálový duel s Maďarmi a znovu potvrdili, že vodné pólo patrí v tejto krajine medzi najpopulárnejšie športy.“

Vráťme sa ešte k nášmu tímu. Čaká na neho v tomto roku ešte nejaká akcia? 

„Áno, v prvej polovici apríla budeme štartovať vo Svetovom pohári na Malte.“

Teraz v Belehrade ste mali po dlhom čase k dispozícii asi najsilnejší možný káder a európsky šampionát sa vám nevydaril. Veríte, že ešte dáte dohromady všetkých našich najlepších hráčov?

„Musíme byť realisti. V Belehrade nám veľmi chýbala herná prax, pretože sme mali za sebou len sparingové duely s Ukrajincami. V hre bol aj veľmi dobre obsadený turnaj v Holandsku tesne pred koncom roka, ale ten nakoniec padol, a tak verím, že pred Svetovým pohárom na Malte bude naša herná príprava predsa len o niečo lepšia. Teoretická istota sú znovu Ukrajinci a možno aj nejaké zápasy s maďarskými klubmi v Egri alebo Budapešti. Aký káder sa nám podarí zostaviť, je v tejto chvíli otázne. Keďže pôjde o kvalifikačný turnaj B- divízie o účasť medzi najlepšími vo finále Svetového pohára v júli v austrálskom Sydney, kam postúpia len prvé dva tímy, je nepravdepodobné, že napríklad Taliani, Chorváti či Maďari budú mať v domácej súťaži prestávku, takže uvidíme, či nám ich kluby uvoľnia našich legionárov. Našťastie, na Malte by mali hrať Francúzi aj Nemci, takže z týchto krajín by sme asi mohli počítať s hráčmi.“

Prichádzajú do úvahy aj nejakí noví z domácej súťaže?

„Zopár jedincov aj áno, ale je otázne, či by mohli na dlhší čas vynechať školu či prípadne zamestnanie. Žiaľ, náš šport pracuje naozaj v čisto amatérskych podmienkach, takže to, že sme v histórii samostatnej republiky štartovali už trinásty raz na šampionáte starého kontinentu a z toho šiesty raz za sebou, je vlastne zázrak.“

Uvidíme vás na Malte naďalej v pozícii hlavného trénera slovenského reprezentačného tímu?

„Zatiaľ ma nikto neodvolal a ja sám mám ešte chuť pokračovať v tejto práci.“