logologo_small

Koronavírus neradno podceňovať: Pozor by si mali dať aj profesionálni športovci, varuje známa imunologička

piatok, 26.02.2021|Posledná aktualizácia 26.2.2021 13:33


Rekreačné športovanie či krátkodobé cvičenia môžu pomôcť posilniť imunitný systém. Na pozore by sa však mali mať profesionálni športovci, ktorí mávajú intenzívne a dlhotrvajúce tréningy. MUDr. Katarína Bergendiová, PhD – klinická imunologička a alergologička z ImunoVital Centrum v rozhovore vysvetľuje, aké komplikácie môžu športovcov postihnúť po prekonaní nového koronavírusu COVID-19.

Aké nebezpečenstvo číha na profesionálneho športovca pri nákaze novým typom koronavírusu?

Imunitný systém a obranyschopnosť proti vírusom a baktériám ovplyvňujú rôzne faktory vrátane fyzickej aktivity. Rekreačný šport alebo primerané krátkodobé telesné cvičenie tri až štyrikrát za týždeň v trvaní 15 až 60 min pri 40 – 60 % intenzite maximálnej spotreby kyslíka (VO2 max), prípadne tepovej frekvencie, má na imunitný systém stimulačné účinky, respektíve jeho aktivity výraznejšie neovplyvňuje.

Oproti tomu dlhotrvajúci a intenzívny tréning bez dostatočnej regenerácie, ktorý je súčasťou vrcholového alebo výkonnostného športu (viac ako päťkrát za týždeň pri viac ako 80 % VO2 max, či tepovej frekvencie), môže oslabiť imunitu a spôsobiť zníženú obranyschopnosť jedinca. Po náročnej fyzickej záťaži vzniká krátkodobé prechodné obdobie zníženej imunitnej odolnosti (tzv. imunosupresívne okno – „the open window“), ktoré môže pretrvávať v závislosti od dĺžky a intenzity záťaže približne 3 – 12 hodín.

Prečo časté a intenzívne tréningy výrazne znižujú imunitu profesionálnych športovcov?

Pri nedostatočnej regenerácii a opakovanej zníženej odolnosti jedinca môže dôjsť k takzvanému „prekrytiu otvorených okien“ a tým k výraznému zníženiu imunitnej odolnosti organizmu. Napríklad u vytrvalca po dobehnutí maratónu možno pozorovať pretrvávanie obdobia oslabenej imunitnej odolnosti aj niekoľko dní.

Obdobie po intenzívnych cvičeniach („open window – otvorené okno“) vedie k zvýšenému zápalu, poškodeniu svalov a vyššiemu riziku výskytu infekcií u športovcov. Toto „otvorené okno” ho môže vystaviť zvýšenému riziku vzniku infekcie s COVID-19 a pomalšej regenerácii po infekcii. Preto je dôležité dôkladné sledovanie respiračných a kardiologických príznakov po prekonaní infekcie COVID-19.

Počas príznakového ochorenia sa zrejme neodporúča náročná fyzická aktivita a samotné telo ju ani nie je schopné vykonávať. Ako to je však u nepríznakových pacientov? Môžu bez problémov zaťažovať svoj organizmus alebo by mali byť opatrnejší?

Aj po prekonaní infekcie COVID-19 bez príznakov sa v súčasnej situácii odporúča aspoň na 2 – 4 týždne dočasne znížiť frekvenciu a aj intenzitu tréningov skôr na udržiavanie kondície. Pri kardiovaskulárnom tréningu sa odporúča aspoň 2 – 3 týždne podľa klinického stavu športovca obmedziť tréning na 3 – 4 tréningy týždenne. Tie by nemali byť dlhšie ako 60 minút denne, s intenzitou obmedzenou na 80 % maximálnej srdcovej frekvencie.

Vhodné je nastaviť si pohybovú rutinu ľahším cvičením, ktoré posilňujue stabilizačný systém (tzv. core), prípadne cvičenia zamerané na flexibilitu – strečing alebo jogu. Okrem toho by mali byť zahrnuté posilňovacie tréningy, ale nemali by presiahnuť 60 minút.

Čo s výkonom a prípravou športovca urobí karanténa, bez ohľadu na vývoj a symptómy ochorenia?

Obmedzenie športu a zníženie normálnej fyzickej aktivity má za následok dekondíciu, ktorá môže negatívne ovplyvniť neuromuskulárny, kardiovaskulárny, dýchací a muskuloskeletálny systém u všetkých obyvateľov.

Aké by mali byť kroky aktívnych športovcov po tom, ako prestanú byť infekční? Mali by začať s tréningom, poradiť sa s lekárom, absolvovať nejaké testy?

Odporúča sa začať postupne a fyzickú aktivitu vykonávať podľa svojho zdravotného stavu. Pred pokračovaním v športových aktivitách by sa malo vykonať dôkladné lekárske vyšetrenie – preventívna telovýchovno-lekárska prehliadka, pri ktorej sledujeme vplyv fyzickej záťaže na srdce a dýchanie. V prípade negatívneho vyšetrenia sa môžu pomaly vrátiť k plnému tréningu.

Vo svojom texte ste spomínali prípad hokejistu Janika Mösera, ktorému takéto testy po návrate na ľad zistili zápal srdcového svalu. Môže byť aj toto jeden z následkov prekonaného ochorenia COVID-19? Je to ojedinelý prípad, alebo sú takéto komplikácie bežné?

Akútne a chronické kardiovaskulárne komplikácie sa bežne vyskytujú pri vírusových infekciách, ako je chrípka, súvisiace vírusy SARS a MERS a sprievodné pneumónie. Medzi dokumentované kardiovaskulárne prejavy patrí hypotenzia, arytmie, akútne poškodenie srdca, myokarditída, kardiomyopatia, akútny infarkt myokardu a srdcové zlyhanie. Akútne poškodenie srdca bolo hlásené u 8 – 12 % pacientov s COVID-19.

Tieto komplikácie zdôrazňujú potrebu dlhodobého monitorovania kardiovaskulárnych následkov u pacientov po prekonaní COVID-19 sledovaním EKG, echokardiografie, testovanie reakcie srdca na záťaž a meranie srdcových biomarkerov (hladiny troponínu v sére). Treba si uvedomiť, že myokarditída je jednou z hlavných príčin náhlej srdcovej smrti spojenej so športom u skupiny športovcov do 35 rokov. Klinický obraz myokarditídy všeobecne vykazuje široké spektrum príznakov, ako sú únava, malátnosť, znížený výkon, bolestivosť svalov alebo vyššia pokojová srdcová frekvencia.

Aký tréningové rady by ste dali športovcom, ktorí prekonajú ochorenie?

Z iných vírusových infekcií je známe, že môže dôjsť k vírusovej replikácii zosilnenej počas intenzívnej činnosti, čo má za následok väčšie štrukturálne poškodenie srdcového tkaniva. Vzhľadom na to by u športovca s pozitívnou COVID-19 infekciou aj bez akýchkoľvek príznakov bolo vhodné zdržať sa intenzívneho alebo kondičného cvičenia aspoň dva týždne.

Ochorenie COVID-19 predstavuje výzvu aj pri hľadaní osvedčených postupov na bezpečný návrat k športu a tréningu po prekonaní COVID-19 pre športovcov, či už vrcholových, alebo amatérskych.

O pár mesiacov príde na rad očkovanie aj pre vrcholových športovcov, ktoré sa možno uskutoční ešte pred olympijskými hrami. Je pravda, že očkovaním môže byť krátkodobo utlmená výkonnosť? Mali by si športovci a ich tímy naplánovať očkovanie a následne upraviť tréningové procesy?

Podobne ako po niektorých iných očkovaniach sa neodporúča väčšia fyzická záťaž aspoň počas prvých dvoch až troch dní. V rámci opatrnosti neodporúčam v bezprostrednom období napríklad ani príliš dlhé cestovanie.

Zaočkovaný by sa všeobecne mal, ak je to možné, vyhnúť veciam, ktoré predstavujú pre organizmus záťaž navyše. Ak je to len trochu možné, mal by si tiež dopriať dostatok spánku, kvalitnú stravu s obsahom prirodzených probiotík, pretože kondícia čreva má vplyv na imunitnú odpoveď organizmu. Nemal by tiež užívať alkohol, ktorý znižuje funkciu imunitného systému a môže tak znížiť účinok vakcíny.

Celý článok: https://www.olympic.sk/clanok/koronavirus-neradno-podcenovat-pozor-si-mali-dat-aj-profesionalni-sportovci-varuje-znama?fbclid=IwAR1l74-EUxkPr_t60AbI0c6_LsKvcQWMYvuh-3vEUBZpNdbtjFhO58ACkbU

Spracoval Patrik Pavelka
Autor
Mohlo by vás zaujímať

Po Štokholme smerujeme na míting do Grazu, tréner Procházka: ,, Nepamätám si, žeby sme sa v taktom počte zúčastnili nejakých pretekov."

Dnes

Dnes naživo s prezidentom SPF Ivanom ŠULEKOM!

19.4.2021

Na slovíčko po Štokholme, aký bol Swim Open Stockholm 2021 očami našich plavcov?

18.4.2021

Multistretnutie starších juniorov v Kyjeve

17.4.2021

Dôležité info pred ORCA Cupom!

17.4.2021

Reportáž na TA3 a reakcia na aktuálne dianie s prezidentom SPF Ivanom Šulekom

17.4.2021

Víkendová súťaž ,, Bubble Open " v šamorínskej bubline!

16.4.2021

Priebežné plnenie limitov na majstrovstvá Európy

16.4.2021

Pre SPF je šesť ľudí málo, Ivan Šulek: ,,V pondelok sa bazény neotvoria."

15.4.2021

Starší juniori nabrali smer ukrajinský Kyjev!

15.4.2021

Vodnopólová sezóna 2020/21 je na Slovensku prerušená od októbra a jej osud je zrejme každému jasný

15.4.2021

Žiaľ, aj tento rok bez BB Cupu!

14.4.2021

SWIMMSVK.SK
Sportnet online
WEBDESIGN © BART.SK