Najdôležitejšie bolo nastaviť si hlavu, hovoria slovenské akvabely o živote bez bazéna  

Daabousová: Akoby proti mne stálo vodné delo 

Plavci tvrdia, že ak nemôžu dva mesiace trénovať vo vode, potrebujú ďalšie štyri, aby sa dostali do bývalej pohody. Akvabely tvrdia, že pre ne táto úmera neplatí, ony to majú časovo náročnejšie.  

„Náš návrat trvá dlhšie, lebo my máme komplexnejší záber, zahŕňajúci aj polohy vo vode a na vode,“ vraví slovenská reprezentantka Naďa Daabousová. „Odhadujem to prinajmenšom na pol roka, kým sa dostaneme späť na vrchol a budeme môcť predvádzať celé zostavy aj s hudbou na súťažiach tak ako predtým.“ Jej partnerka v duete Diana Miškechová súhlasí: „V prvej fáze sme začali s obyčajným plávaním, so základnými vecami, a až postupne budeme pridávať zostavy, čo bude trvať naozaj približne šesť mesiacov.“

Synchronizované plavkyne už druhý týždeň využívajú bazén na bratislavských Pasienkoch spoločne s bazénovými a diaľkovými plavcami a vodnými pólistami. Aj pre ne bolo dôležité znova sa vo vode naštartovať. Aký bol návrat?  

 NAJPRV „MLÁTENIE“ VODY 

„Celkom náročný, nečakali sme, že až tak,“ priznáva 22-ročná Miškechová. „Postupne každým jedným dňom sa to zlepšuje, ale chce to ešte čas.“ 

O rok staršia Daabousová dodáva: „Sprvoti som sa cítila, ako keby som vodu len mlátila a nie v nej plávala. Akoby proti mne stálo vodné delo s protiprúdom. Veľmi dlho som nemala takú dlhú pauzu bez bazéna, bolo to naozaj veľmi náročné a nepríjemné. Jednak sme stratili cit pre vodu tak ako plavci a istým spôsobom i kapacitu pľúc. Na suchu sme síce cvičili, no je iné cvičiť s dychom a iné bez dychu vo vode. Hypoxia nám naozaj chýbala, je to ešte dosť cítiť. Takisto ohybnosť je nižšia. Hoci sme na suchu strečovali, pohyby vo vode sú predsa len s väčším rozsahom, aj na tom musíme popracovať.“ Znížená hypoxia, menšie množstvo kyslíka v pľúcach, nie je o tom, že naše elitné akvabely vydržia po návrate do bazéna na jeden nádych menej pod vodou. Nejde o rekordné zadržanie dychu, ale o schopnosť vydržať s ním viackrát za sebou pri jednotlivých úsekoch zostavy. „Na to, ako dokážeme najdlhšie zadržať dych pod vodou, sa nás pýta prakticky každý,“ hovorí Miškechová s úsmevom. Ibaže trénovať toto na suchu nie je efektívne. Pre akvabely má význam cibriť túto schopnosť iba vo vode počas cvičenia zostavy, jej neustálym opakovaním a pridávaním dlhších a dlhších úsekov. „Počas zostavy totiž nikdy nie sme pod hladinou naraz dlho, ale viackrát za sebou kratší čas,“ hovorí Naďa Daabousová. „Napríklad tridsať sekúnd sme v stojke, potom sa na dvadsať vynoríme, následne znova tridsať pod vodou a pätnásť hore, desať pod vodu, dvadsať nad vodu. Takto sa to strieda, ale pri stálom výkone. Stále pracujeme. Šliapeme vodu, cvičíme rukami, predvádzame figúry, takže sme neustále v záťaži či s dychom alebo bez dychu a v tempe musíme vydržať do konca zostavy. Aj keď svaly začnú pomaly takpovediac odchádzať.“ 

Aby si akvabely zlepšili hypoxickú schopnosť, aj šprintujú. V rámci prípravy počas klasického plaveckého šprintu trebárs na sto metrov absolvujú záverečnú dvadsaťpäťku bez nádychu.

Pandémia nového koronavírusu odstavila „vodných“ športovcov od bazénov na vyše dva mesiace.

MOTIVÁCIA A MONOTÓNNOSŤ 

„Pre mňa zrejme najťažšie bolo udržať motiváciu,“ priznáva Miškechová. „Bol to dlhý čas bez vody. Sme zvyknuté dosť trénovať na suchu, aj teraz sme pracovali na odstraňovaní nedostatkov, na zlepšení ohybnosti, flexibilite, tiež sme posilňovali, ale jednoduché to nebolo, keďže pre nás je hlavná voda. Bol to dlhý čas bez vody.“ Druhá členka páru pridáva vlastný poznatok: „Pre mňa bola najťažšia monotónnosť. Vo vode je oveľa viac podôb cvi čenia, tréning akosi inak ubehne, človek sa v zostave uvoľní a ide to. Na suchu boli raz horšie, inokedy lepšie dni, cviky boli podobné, opakovali sa každý deň. Proti tejto monotónnosti si bolo treba nastaviť hlavu. Pred nami nebol žiadny konkrétny cieľ, žiadna súťaž, a preto bolo dôležité hlavne psychické nastavenie.“ Obe však potešilo, že počas „suchého“ tréningu si zlepšili gymnastické schopnosti a popracovali aj na kondícii, veľa behávali a bicyklovali. Duet je náročný, lebo v ňom ide naozaj o zosynchronizovanie pohybov dvoch pretekárok. Reprezentantky využívali video, aby sa aspoň na diaľku videli a aj sa kontrolovali. „Aj sme sa takto súčasne navzájom motivovali. Každá mala občas, ako sa vraví, deň blbec, že sa jej chcelo menej trénovať, a tak sme sa vzájomne ťahali,“ vraví Miškechová. Nevedno, či sa súťaže v synchronizovanom plávaní rozbehnú ešte v tomto roku. Pre slovenský pár je však dôležité, že pozná aspoň termín olympijskej kvalifikácie. Pôvodne mala byť teraz v máji v Tokiu, po novom bude v rovnakom dejisku začiatkom marca. Daabousová: „Kvalifikácia je, samozrejme, náš hlavný cieľ, a podľa jej termínu môžeme začať skladať sezónu. Veľa však bude závisieť od toho, či a kedy sa bude dať cestovať, či budeme môcť chodiť na sústredenia, alebo budeme trénovať len doma.“ 

Študentky bratislavskej Ekonomickej univerzity si uvedomujú, že kým vstúpia do bojov o Tokio, čaká ich ešte veľa práce. „Náš momentálny stav by som prirovnala k začiatku sezóny,“ vraví Daabousová, ktorá už má olympijskú skúsenosť, v Riu 2016 štartovala s Janou Labáthovou. „Teraz je to tak, ako keď prídeme po prázdninách v septembri a začneme trénovať od nuly. Čo nás až tak neznepokojuje, pretože na súťaže je čas. Pracujeme hlavne na tom, aby sme sa čo najrýchlejšie dostali výkonnostne zasa hore.“ Diana Miškechová: „Prvé dni v bazéne sme viac-menej plávali a robili len základné polohy. Aj to sme mali pocit, že sa nám to robí ťažšie ako zvyčajne. Odhadujem, že momentálne sme na 30-40 percentách zvyčajnej výkonnosti. Aj menej.“   

JEDNA SILOVEJŠIA, DRUHÁ RÝCHLEJŠIA 

Duet musí byť vo vode jeden celok, ktorý však tvoria dve časti. „Navzájom veľmi dobre vychádzame a vážime si jedna druhú,“ charakterizuje Naďa Daabousová v súčasnosti najlepší slovenský pár v synchronizovanom plávaní. „Každá sme úplne iný typ, každá má svoje plusy a mínusy. Ja som silovejší typ, Dia je rýchlejšia vo vode. Snažíme sa však medzi sebou v zdravej miere súťažiť, aby sme sa k sebe priblížili v čo najviac faktoroch.“   

Autor:Roman Riša/denník Šport