Najlepšia slovenská plavkyňa súčasnosti Andrea Podmaníková sa po roku strávenom na Slovensku vrátila v lete za oceán. Nie však do Dallasu, aby pokračovala v prerušenom štúdiu na tamojšej SMU, ale do metropoly Severnej Karolíny Raleighu.
„Pravdupovediac, ani neviem, či som mala napriek súčasnej zložitej situácii, ktorá vládne vo svete, iné na výber, než cestovať do USA,“ vraví topoľčianska rodáčka, ktorá odletela do nového pôsobiska 6. augusta. „V škole mi vyšli v ústrety, tréner ma v najhoršom čase pre nich i pre nás podržal, takže som ani nerozmýšľala, že by som sa za oceán nevrátila.“ Mimochodom, keď sa uvoľnil hraničný režim, okrem slovenskej elitnej prsiarky sa za oceán v rovnakom období vydali aj iní naši reprezentanti. Spoločne s Podmaníkovou (v ľudoprázdnom lietadle obsadenom asi 20 pasažiermi) odletel z Viedne do Washingtonu Peter Ďurišin, o deň neskôr sa do USA presunul Adam Rosipal a s odstupom zopár dní ďalší, napríklad Sára Niepelová a Adam Černek. Povinnú karanténu po prílete si Podmaníková vyplnila hlavne online prednáškami a zariaďovaním bývania. „S ubytovaním som mala šťastie,“ hovorí aktuálna držiteľka piatich slovenských rekordov. „Kontaktovali ma plavkyne z tímu, takže bývam mimo univerzitného areálu, v dome, kde bolo oveľa jednoduchšie stráviť dni izolácie. V školskom internáte by to bolo zrejme zložitejšie.“ Prvé dni a týždne po príchode za oceán sa však Podmaníkovej nečakane skomplikovali: „Okrem dvojtýždňovej karantény pre koronu som musela nielen absolvovať ešte raz testy, hoci už nie som študijný nováčik, ale práve v deň, keď som už mala všetko hotové, dostali sme z univerzity správu, že zastavuje všetky športové aktivity, čiže aj plavecké tréningy, pretože nejaký športovec z iného športu bol pozitívne testovaný.“ Karanténa sa natiahla o ďalšie týždne a keď hrozba konečne pominula, musela sa naša reprezentantka rozbiehať v bazéne akoby odznovu. A nebolo to jednoduché... „Prvý tréning po takej dlhej pauze bol skutočne hrozný, ale celé prvé dva týždne boli vlastne také, že sa mi na každom tréningu chcelo od únavy a fyzického vyčerpania vracať,“ priznáva bez okolkov bronzová medailistka z vlaňajšieho SP v Budapešti, pričom o mesačnej príprave s úsmevom utrúsi: „Už je to lepšie, už sa mi žalúdok z tréningovej námahy obracia len dvakrát do týždňa.“ Miestna štátna univerzita v Raleighu patrí v plávaní medzi najlepšie v USA. „Nie som z toho prekvapená, dosť veľa vecí robia inak ako v Dallase, to už nehovorím o Slovensku, dôraz sa kladie na intenzitu,“ vysvetľuje naša plavkyňa. „V tíme a na univerzite sa veľmi dbá aj na dodržiavanie hygienických pravidiel, vrátane obmedzenia sociálnych kontaktov, pretože tím má veľké ambície a nechce prísť zbytočne o preteky. Prvé dva týždne bolo dosť veľa pozitívnych, ale urobili sa veľké protiopatrenia a momentálne v škole nemáme žiadne pozitívne prípady. Riziko nákazy je o dosť menšie ako predtým, takže môžeme aj v bazéne fungovať, ako treba.“ Raleigh jej po prvých dotykoch vyhovuje: „Určite som mala na výber krajšie miesta, ale toto mesto je správny mix všetkého dobrého. V jeho okolí je dosť veľa prírody, čo mi vyhovuje. Dallas je veľkomesto, všetko tam je o mrakodrapoch. Raleigh je menší, ale o to sympatickejší, cítim sa v ňom takpovediac domáckejšie. Aj atmosféra v tíme je rodinnejšia, členovia trávia spolu viac času, pomáhajú si. Je to úplne iné, ako som zažila predtým.“ Hlavný kouč Braden Holloway, držiteľ viacerých ocenení tréner roka na univerzitnej úrovni, mal pod palcom viacero olympionikov, aj medailistov. Zo známych plavcov absolvovala miestnu univerzitu napríklad bronzová na 5 km z lanských MS v diaľkovom plávaní v kórejskom Kwang-žu Hannah Mooreová aj člen zlatej olympijskej kraulovej štafety USA z Ria 2016 a držiteľ štyroch zlatých z MS Ryan Held. Dnes je v tíme aj strieborný z miešanej kraulovej štafety na ME 2018 Holanďan Nyls Korstanje, a z hľadiska slovenskej reprezentantky najmä švédska prsiarka Sophie Hanssonová, zlatá medailistka z ME 2017 z krátkeho bazéna v Kodani, účastníčka OH 2016. Pravda, tá sa do tímu vráti v januári, lebo sa v Európe pripravuje na domácu novembrovú olympijská kvalifikáciu. „Aj ona bola jeden z motívov, prečo som si vybrala práve univerzitu v Raleighu,“ hovorí Podmaníková, ktorá verí, že ju nové prostredie a konkurencia ešte viac nakopne v jej túžbe dostať sa na olympijské hry do Tokia.
Zdroj: Roman Ríša, denník Šport