Zatiaľ akoby plávali v sirupe
„Plavecké centrum vyzerá fajn. Je veľké, má pekné zázemie, aj samotný bazén je pekný. Všetko je také, ako sa patrí na olympiádu. Akurát to tam bude smutné, keďže súťaže budú bez divákov,“ podelil sa s nami o prvé dojmy 28-ročný rodák zo Želiezoviec. „Prvý deň som mal na rozplávanie, postupne už uberám z kilometrov a už je to viac o pretekových tempách, aby som sa dostal do optimálneho rytmu a tempa, aké budem musieť v sobotu ukázať.“ Mimochodom, rozplavby sú na týchto hrách na programe večer a finálové bloky na druhý deň ráno, takže Nagy bude musieť byť v sobotu v plnom nasadení až po 19. hodine miestneho času. Celkovo má však zatiaľ pozitívny pocit. „Strava je super, ja tieto japonské dobroty môžem,“ hovorí zverenec Mika Tylora v Sheffielde. „Mne to veľmi vyhovuje, je to stokrát lepšie ako v Riu. Doprava na bazén sa vari ešte trochu doladí, nech autobusy chodia načas a nech ich je dosť, avšak na to majú domáci ešte čas do začiatku súťaží.“ Strieborný medailista z londýnskych ME 2016 odštartuje svoj tokijský súťažný program polohovkou na 400 m. V nej mu v Riu pred piatimi rokmi tesne ušlo finále, dohmatol na 9. mieste v slovenskom rekorde 4:13,87 min. Nad konkrétnym umiestením teraz nerozmýšľa, chce si hlavne zlepšiť náladu z doterajšej sezóny, v ktorej ho na začiatku roka pribrzdil COVID-19. Na májových ME v Budapešti bol pätnásty za 4:20,87. „Tento rok som neplával nič mimoriadne, preto si nechcem dávať žiadne hranice a méty. Spokojný budem, keď sa po dohmate pozriem na čas na tabuli a poviem si, okej, môže byť. Sezónne maximum je základ a čím bližšie k ‚osobáku’, tým budem spokojnejší,“ hovorí slovenský reprezentant, ktorý bude na OH štartovať aj na dvojstovke motýlik.
Andrea Podmaníková do Tokia neletela so skupinou slovenských športovcov z Bratislavy, ani z Floridy, kde pôvodne chcela absolvovať záverečnú prípravu, ale z amerického pôsobiska Raleigh v Severnej Karolíne. „Pred cestou na Floridu som sa z Japonska dozvedela, že sa môžem dať povinne otestovať aj v Raleighu, kde študujem, a nemusela som navyše cestovať, čo mi prišlo vhod. Mohla som trénovať u mojich trénerov,“ prezradila nám 23-ročná Topoľčianka, ktorá je v dejisku hier od minulej soboty. V Tokiu absolvuje olympijskú premiéru – na oboch prsiarskych tratiach 100 a 200 m. „Napriek tomu, že je veľa obmedzení, užívam si, že môžem na olympiáde štartovať a špeciálne, že nie som tu jediná Slovenka, ale s Richardom. Olympijský bazén je asi najkrajší, aký som kedy videla. Obaja sme však ešte rozbití z cesty, takže po prvých tréningoch máme pocit, akoby sme plávali v sirupe. Richard však vraví, čím horšie na tréningu, tým lepšie v pretekoch, takže keď jemu funguje tento recept, verím, že bude aj mne.“ Podmaníková žiarila v apríli na univerzitných majstrovstvách USA I. divízie v Greensbore, kde si vybojovala na prsiarskej yardovej stovke siedme a na 200 yardov dokonca 4. miesto, a to spomedzi 53 plavkýň. Na ME utvorila na 200 m slovenský rekord 2:27,77. O ambíciách na OH hovorí: „V umiesteniach nestrieľam vysoko, ale každý slovenský rekord ma poteší."
V príprave aj sťahovanie
Podmaníková si záverečnú prípravu „spestrila“ sťahovaním do iného domu, pretože sa jej skončila nájomná zmluva: „Namiesto plávania som teda ešte prenášala nábytok a posteľ, narobila som sa. Na tréningoch som však videla, že som rýchla, aj keď cesta to trochu zabrzdila.“
Monitoring: Roman Riša, denník Šport, OH 2020, Tokio
Foto: SPF
