S výnimočnou osobnosťou nášho vodnopólového života Ing.Štefanom Bottlikom o živote, vodnom póle a všeličom inom

Začiatkom októbra minulého roka oslávil svoje 65.narodeniny a stále je aktívny v domácom ale aj zahraničnom vodnopólovom dianí a svojimi skúsenosťami má čo najmä mladým dať a povedať. Reč je o Ing. Štefanovi Bottlikovi, ktorý k svojim krásnym narodeninám a povedzme, že malému jubileu dostal koncom novembra pekný darček. Práve koncom novembra 2020 sme zverejnili informáciu o tom, že Slovensko aj ďalšie štyri roky bude mať svojho zástupcu práve v podobe nášho člena Ing. Štefan Bottlika v LEN-e a konkrétne v jeho vodnopólovej technickej komisii. Je nutné zdôrazniť, že ide už o v poradí štvrté štvorročné obdobie Ing. Štefana Bottlika. Spoločne sme strávili príjemný čas, aby sme vám aspoň trošku mohli našu výraznú osobnosť v zaujímavom rozhovore priblížiť.

,, Táto voľba sa uskutočnila 30. novembra 2020 na prvom zasadnutí ( on-line) novozvoleného LEN Bureau 2020 - 2024, ktoré sa konalo 9. novembra 2020 takisto formou on-line, keď boli volené všetky komisie. Ja som bol zvolený do ,, TWPC, teda Technical Water Polo Committee už štvrtýkrát, to znamená na štvrté volebné obdobie za jej člena, " prezradil nám hneď v úvode Ing. Štefan Bottlik. Jeho história v predchádzajúcich troch obdobiach v LEN TWPC je mimoriadne zaujímavá, veď posúďte sami. V rokoch 2008-2012 bol na LEN kongrese vo švajčiarskom Zurichu zvolený za jej člena, v rokoch 2012-2016 v portugalskom Cascais bol zvolený za sekretára, v rokoch 2016 (2017) - 2020 bol znova zvolený členom v TWPC v Londýne a ako sme spomínali, na roky 2020-2024 bol pred pár týždňami, v závere roka 2020 zvolený on-line formou. Prečo to tak bolo, o tom asi v tejto dobe netreba dva razy doširoka hovoriť. Len doplňme, že v roku 2016 na kongrese v Londýne došlo k zaujímavej situácii. V Londýne zvolený nebol do TWPC, ale o niekoľko mesiacov neskôr bol dodatočne povolaný, ak to tak môžeme povedať. Nie každý deň sa to stáva. Zaujímavá story, ale aj také prináša život sám. Že ide o naozaj významnú funkciu a že ju zastáva Slovák sa javí v tomto prípade ako príbeh z krajiny zázrakov . Podľa našich ale aj iných vedomostí a informácií zo Slovenska ( aj v rámci bývalého Československa nikdy v histórii žiadny funkcionár nepôsobil v štruktúrach LEN alebo FINA a nebol ani členom, nehovoriac o samotnej pozícii Sekretára komisie. Čo možno vodnopólová verejnosť nevie, členovia LEN ako aj členovia jednotlivých komisií a to vrátane ich exekutivy - predseda, podpredseda a sekretár , či tomu veríte, alebo nie, vykonávajú svoju činnosť na dobrovoľnej báze a to bez finančnej odmeny, sú to čestné funkcie. S Ing. Štefanom Bottlikom sme sa rozprávali spoločne aj o tom, ako táto komisia vyzerá a približil nám aj jej samotné dianie : ,, TWPC je asi najvyťaženejšia komisia, napriek tomu, ze plávanie je "väčší" šport, nakoľko je počas celého roka v plnej permanencii - v zime sú tu Európske klubové pohárové súťaže ( Champions League, Euro Cup, European Womens Cups - Champions Cup a LEN Trophy a v lete ME rôznych vekových kategórií a ich predchádzajúce kvalifikácie ako u mužov tak aj u žien). TWPC v podstate riadi všetky súťaže po stránke sportovo - technickej ako aj ďalšie       náležitosti v úzkej spolupráci s LEN Bureau a LEN Office ( Pravidlá, rozpisy a hodnotenia súťaží, nominácie rozhodcov a ich hodnotenia, školenia pre nových medzinárodných rozhodcov a ich vyhodnotenia, medzinárodné prestupy, udeľuje bežné tresty, atď, no skrátka je toho viac než dosť."

Ako sme v úvode spomínali, ide už o jeho štvrté štvorročné obdobie a preto sme chceli, aby si pán Ing. Bottlik trošku zaspomínal na predchádzajúce tri. Aké teda boli v jeho podaní ? ,, Viete, čo sa týka jednotlivých období, tak obdobie LEN TWPC Sekretára je obdobie, keď je to jedno obrovské ocenenie dlhoročnej veľmi dobrej práce v danom športe z medzinárodného hľadiska, vo vodnom póle určite špecialne aj zo svetového hľadiska, nakoľko európske vodné pólo je bezkonkurenčne vedúce vodné pólo v celosvetovom meradle. Funkcia sekretára jedného olympijského športu na najsilnejšom kontinente nie je maličkosť, alebo povedzme každodenná záležitosť, veď o takú funkciu je obrovský boj a popravde nie hocikto môže byť do takejto funkcie obsadený, nie hocikto môže de facto riadiť jeden európsky šport. Možno si u nás ľudia myslia,že to naozaj môže robiť ktokoľvek, ale opak je pravdou." A čo to vlastne celé obnáša ? Aj to nám prezradil : ,, Je to obrovská zodpovednosť, veď musíte byť na telefóne 24 hodín denne počas celého roka. Vždy! Na druhej strane je to však obrovské ocenenie Vašej dlhoročnej práce pre tento šport vo všetkých aspektoch. Takisto ako sekretára TWPC a aj člena TWPC vás musia rešpektovať. Rešpekt musí mať vaša osoba a vyžarovať ho musí Vaša osobnosť. V tejto funkcii musíte vedieť povedať aj NIE, pripravte sa na to, že nebude vás každý mať rád, ale budú vás rešpektovať, lebo citia, že nie ste "hop Janko". Tiež musíte byť dobre jazykovo vybavený a to aj písomne, ale aj hovorovo ( aj viacerými jazykmi a nie jednoducho, nakoľko vedie konferenciu, mítingy, na spoločenských akciách máte príhovory aj v mene LEN, nehovoriac pri riešení problémov musíte používať aj diplomatický jazyk, aby ste nenarobili ešte väčší problém."

Čo to vôbec znamená pre Slovensko mať takéhoto človeka v takejto funkcii ? ,, Čo sa týka Slovenska a Sovenskej plaveckej federácie, na funkcie v medzinárodných športových federáciách žiadna krajina, alebo národná federácia nemá žiadnu licenciu, fixné miesto, či nárok, alebo právo. Tam sú volené poväčšine dlhoročné a známe osoby a osobnosti. Títo ľudia majú vo väčšine svojich národných federácií určité postavenie aj ako ocenenie reprezentovania federácie ako aj štátu. Každý štát, každá federácia by mali mať a aj majú záujem mať čo najväčšie zastúpenie v medzinárodných organizáciách, lebo je to ich obraz a musí to byť a je česť a aj ocenenie. Pre osobu je to takisto istý honor."


Spomínali sme, že Štefan Bottlik oslávil začiatkom októbra minulého roka svoje krásne 65.narodeniny. Pristavme sa spoločne pri jeho vizitke, ktorá je vskutku originálna. Z pohľadu európskeho a svetového vodného póla rozhodne sme momentálne pri zaujímavej osobnosti. Toho Ing.Štefana Bottlika, ktorý prežil na košickej starej plavárni takmer celé svoje detstvo. Sám o tom zvykne rozprávať takto: „Moji starší bratia, Gabriel a Ladislav boli pólisti. Medzi nimi a mnou je väčší vekový rozdiel. Obaja ma od malička stále so sebou brali na plaváreň. Plávať som sa naučil tak, že ma hodili do vody, a pomôž si sám! Samozrejme, pod dozorom. Keď som mal asi desať rokov, začal som pravidelne navštevovať vodnopólové tréningy.” Postupne hrával za všetky mládežnícke kategórie ČH Košice, dva roky bol aj členom majstrovského kolektívu mužov slávnej ČH Košice. Aktívnu činnosť ukončil vzhľadom na vek dosť skoro. Prečo? ,,Hlavne pre zdravotné problémy, pre ktoré som nemohol jeden rok absolvovať vrcholovú tréningovú záťaž, ale aj pre štúdijné povinnosti na vysokej škole. Presnejšie – na Elektrotechnickej fakulte VŠT v Košiciach” – vysvetľuje s odstupom času. Tieto dve skutočnosti nebolo možné zosúladit s vrcholovým športom. S vodným pólom sa napriek tomu nedokázal rozísť. Ani na okamih. Začal funkcionárčiť vo vodnopólovom oddiele ČH Kosice, zaoberať sa tréningami mládeže a rozhodcovskou činnosťou. Že táto voľba bola správna, to ukázali nasledujúce obdobia. Aj vďaka tomu, lebo ku všetkým činnostiam sa vždy snažil pristupovať zodpovedne, s maximálnou snahou. Nie raz aj za cenu vlastných obetí. Ako to vidí dnes?,,Som rád, že môžem povedať – podarilo sa mi dosiahnuť to, čo som si stanovil. Aj za cenu odriekania možno zdanlivých mladíckych pozlátok tej – ktorej doby. Nie vždy to bolo jednoduché a ľahké. Keď som sa po skončení aktívnej hráčskej činnosti začal veľmi intenzívne venovať rozhodovaniu vodného póla, trvalo mi viac ako 4 roky účinkovania v najmä v mládežníckych kategóriach, kým mi po prvý raz zverili rozhodovať ligové stretnutie dospelých.”

Až potom sa stal prvým a zatiaľ jediným medzinárodným vodnopólovým rozhodcom LEN /Európska plavecká federácia/ a aj FINA /Svetová plavecká federácia/ z Košíc. Pri písaní histórie vodného póla v Košiciach som sa znova raz aj na prípade Ing. Štefana Bottlika presvedčil, ako vie byť život k mnohým z nás nespravodlivý , ale treba pamätať, že niekedy aj v prospech nespravodlivosťou postihnutých. Od iných som sa už predtým, skôr než som mal možnosť tohto vzdelaného človeka spoznávať osobne dozvedel, že k vodnému pólu bol stále veľmi láskavý. A láskavosť je aj vo vodnom póle dôležitejšia ako múdrosť. Toto poznanie bolo v jeho prípade začiatkom múdrosti. Tak to, vlastne, v živote chodí. Výnimkou nie sú ani vodnopólové cesty hráčske, rozhodcovské či funkcionárske. Nuž, opýtal som sa ho, ako ešte on sám videl tie svoje. Odpovedal znova krátko a jednoducho: „ Ako rozhodca som odpískal vo vodnom póle v priemere za rok 90 zápasov. Najskôr mládežníckych a v II. lige dospelých. Celkom som tieto súťaže rozhodoval 4 roky. Až potom som začal rozhodovať najvyššiu vodnopólovú súťaž mužov u nás.“ A dnes? Situácia je odlišná s tou, kedy on začínal s rozhodovaním. V tom čase sa, totiž, rozhodcovská kvalita rodila na inej báze. Podľa mojej životnej teórie pospájanej s praxou, ak obetujem sto percent záujmu svojho času kvalite osobnosti z pohľadu odbornosti, individuálneho rastu či profesionality, potom predsa len príde vyššia kvalita skutočného spoznávania hodnotového rebríčka, individuality v komplexe. A ak napíšem individualizmus, potom mám v spojení s vodným pólom Košíc už na mysli nie košickú vodnopólovú históriu, ale nezávislosť jedinca od skupinových či spoločenských noriem a štandardov, ale aj spôsob jeho myslenia a konania, teoretické a praktické poňatie, vychádzajúce zo záujmu a práv jedinca ako nezastupiteľnej osobnosti. A ak píšem o súčasných slovenských rozhodcovských praktikách a chcem sa vyhnúť expresionizmom, nuž musím napísať: nestačí seminár, teória, ale hlavne prax. Tá sa na žiadnom seminári rozhodcov ani v iných športoch nedá získať. Tvrdím to ako bývalý aktívny futbalový rozhodca I. triedy v bývalom Československu, najvyššej to rozhodcovskej futbalovej kvalifikácie. Za čias Vojtecha Christova, Jozefa Marka Marka, Dušana Krchňáka a ďalších. Na neskoršie pôsobenie Ing. Štefana Bottlika v TWPC mala, vplyv výborná kvalita niekdajšieho vodného póla v ČH Košice, ale aj jeho sústavné vzdelávanie. Vedomosti, skúsenosti aj diplomaciu postupne získaval na univerzitách v Budapešti, v austrálskom Perthe, ale aj inde. Bol predsedom športovo – technickej komisie vodného póla na Slovensku i v Československu, aktívne funkcionárčil v ČH Košice a keď dosiahol 29. rok svojho života, stal sa medzinárodným rozhodcom. Ako rozhodca LEN a FINA pôsobil do roku 2008.

Poďme však pekne po poriadku a dajme znova slovo Ing. Štefanovi Bottlikovi samotnému. Nech sám vysvetľuje, objasňuje, približuje svoju bohatú rozhodcovskú a funkcionársku dráhu. “Počas 26 rokov môjho pôsobenia na medzinárodnej scéne som odpískal viac ako 500 oficiálnych medzinárodných stretnutí či už medzištátnych, alebo v európskych klubových pohárový súťažiach. Ako aktívny rozhodca za svoj vrchol považujem svoju účasť na MS v japonskej Fukuoke v roku 2001, ale aj na olympijskej kvalifikácii pre OH Barcelona 1992, ktorá bola v kanadskom Calgary”- zdôveruje sa, keď dobiedzam týmto smerom. K jeho faktografii treba dodať, že tam rozhodoval stretnutie o 3. miesto, čiže, svojim spôsobom malé finále. Rovnako by pritom iste mohol hovoriť aj o tom, keď vo funkcii rozhodcu pôsobil 4 krát vo finálových bojoch Pohára európskych majstrov žien, z toho raz rozhodoval záverečné finále v Palerme. Jeho rozhodcovskú vizitku nájdeme tiež na MS junioriek v austrálskom Perthe, kde ho FINA nominovala ako neutrálneho rozhodcu. Ďalej sú to 3 účasti na MS juniorov - 1993 Kahira /EGY/, 2005 Mar del Plata /ARG/ a 2009 Long Beach /USA/. Okrem toho má iste veľa nezabudnuteľných zážitkov ako rozhodca z mnohých európskych šampionátov rôznych vekových kategórií. Vo výpočte jeho špičkových rozhodcovských vodnopólových činností nemožno opomenúť ani na svetové univerziády. Hlavne v rokoch 1991 Sheffield /GBR/, 1993 Buffalo /USA/, 1995 Fukuoka /JPN/. “Nie všetko ale je len ružové, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Spomeniem napríklad rok 1966 . V tomto roku boli OH v Atlante /USA/. FINA ma tam nominovala, ale keďže v takých nomináciách platia rôzne “kľúče”, konkrétne mám na mysli napríklad povinnosť účastníka OH mať tam zo svojej krajiny aj rozhodcu, ďalej je tam rešpektovanie neutrality, či zastúpenie kontinentu, atd., nuž som na OH v poslednom momente z nominácie vypadol.”

On sa však zúčastnil mnohých najvýznamnejších svetových a európskych vodnopólových podujtí aj ako funkcionár. Za vrchol možno považovať jeho účasť na OH v Sydney 2000, kde bol vedúcim výpravy reprezentácie vodných pólistov Slovenskej republiky a na MS v Perthe v 1998 roku bol pre zmenu vedúcim misie výpravy Slovenskej republiky pre všetky plavecké športy. Mnohých ďalších vrcholových svetových podujatí sa zúčatnil aj súkromne. Bolo dôležité, aby bol vždy v kontakte s vrcholovými funkcionármi LEN, alebo FINA, čo veľmi prispelo k budovaniu tejto, na slovenské pomery, nevšednej osobnosti. “Za svoj funkcionársky vrchol, vo vodnom póle, považujem svoju nomináciu, alebo ak chcete, zvolenie v roku 2008 do Technickej komisie vodného póla v Európe ( LEN TWPC)”- zareaguje keď skonštatujem, že sa stal prvým ( a zatiaľ jediným) funkcionárom v histórii Slovenska v rámci plaveckých športov, ktorý sa dostal do štruktúr Európskej plaveckej federácie. A ďalší vrchol? Súčasná funkcia ktorú zastáva. Je sekretárom európskej vodnopólovej komisie! Taký vysoký post nezastával nikto v celej histórii Československa v medzinárodných štruktúrach Európskej ( LEN) či Svetovej (FINA) federácie plaveckých športov. Keď načúvam jeho slovám, čoraz viac nadobúdam dojem, že ide o človeka- perfekcionistu, s kvalitnou orientáciou vo svetovom vodnopólovom dianí, ktorý vie vlastné záujmy podriaďovať dôležitým veciam vodného póla, hlavne toho na európskej a svetovej úrovni. „ V živote musíte mať aj šťastie. Už mnohí toľko raz vyslovili to známe: byť na správnom mieste v správnom čase“ – skonštatuje znova úsečne. Vravím si už dávno, že rozum je jediný dar, ktorý príroda pravdepodobne rozdelila spravodlivo, pretože nikto sa nesťažuje, že ho má málo. Ostávam hriešne blízko zdokumentovania tejto pravdy i z dôvodu, že práve Ing. Štefan Bottlik nevyťahuje rozumy, nekonšpiruje, len aby zaujal. Nerozbíja, nemá problém oddeliť oblasť otázok so slovami: „ Na otázky typu hráčskej kvality či systému hry, vám lepšie odpovie môj brat Laci.“

Možno aj preto som si v jeho prítomnosti užíval dary vodného póla a zanechal bokom všetko to nepríjemné, ktoré nám na mnohých miestach ponúka súčasný život. Život – hlavne dnes nebezpečná výprava k hroznému, ľstivému, pokryteckému divokému kmeňu menom – človek. Pritom argumentuje a spomína osobnosti svetového, európskeho, českolovenského, slovenského a košického vodného póla. Akoby chcel povedať, že hráčska sila je nahraditeľná, človek však nie. Keď sa ho pýtam na jeho ďalšie funkcionárske smerníky v európskom či svetovom vodnom póle, odpovedá takto: “ Popri aktívnej rozhodcovskej činnosti som sa venoval aj stránke organizačnej. Veľkým pozitívom tu bola pre mňa aj aktívna znalosť cudzích jazykov , z toho vyplývajúca komunikatívnosť, korektné a priateľské vzťahy s ľuďmi pôsobiacími okolo vodného póla prakticky všade.”

Ing. Štefan Bottlik bol v roku 1998 zvolený do exekutívy A.I.A. (Association Internationales des Arbitres de Water Polo). Ide o nezávislú organizáciu medzinárodných vodnopólových rozhodcov, ktorá je samostná a nie je naviazaná na LEN ani na FINA. Bol len druhým rozhodcom z východnej Európy v exekutive AIA, od jej založenia v roku 1968. Na kongrese AIA v roku 2006 v Montreali bol ustanovený do funkcie “treasurer”, ktorý zodpovedá za financie a marketingové aktivity. Aj keď bol predsedom organizačného výboru MS juniorov v roku 1994 v Bratislave, veľmi úspešných po všetkých stránkach, potvrdil, že umne narába s bystrosťou mysle, detailom a je synonymom povinnosti a sústavného vzdelávania. Ako sa díva a ako vníma tieto oblasti? “Popri rozhodovaní a funkcionárčení som považoval za potrebné rozšíriť si poznatky aj z oblasti trénersko-metodickej. Preto som sa rozhodol študovať špecializáciu vodné pólo na Vysokej škole telesnej výchovy (Testnevelesi foiskola TF) v Budapešti , kde som mal možnosť spoznať a osvojiť si metódy a skúsenosti najuznávanejších svetových vodnopólových trénerov. Školu som úspesne ukončil záverečnou prácou a skúškami. Táto skutočnosť bola veľmi prospešná. V rokoch 2001 až 2003 t.j. som pôsobil na Športovej sekcii UNSW (University New South Wales) v Sydney, kde som mal na starosti vodné polo.Veľmi si vážim túto skutočnosť. Mohol by som v tejto súvislosti uvádzať aj ďalšie pozoruhodné konkrétnosti. Nič, totiž, nepripisujem náhode. Ani to nie, že sa mi dostalo možnosti spolupracovať s mojim bratom Ladislavom a Otom Sabom najskôr ako funkcionárovi v už spomínanej ČH Košice a neskôr vo Výkonnom výbore úseku vodného póla Zväzu plávania ÚV ČSZTV, ale aj vo Výkonnom výbore úseku vodného póla SÚV CSZTV. Vykonával som rôzne funkcie , najdlhšie však súbežne predsedu športovo - technickej komisie počas 10 rokov v obidvoch zväzoch. Vzhľadom na jazykové znalosti som mal na starosti aj kompletný medzinárodný styk.” Od roku 1993, po rozdeleni Československa, pôsobil ako funkcionár v Slovenskom zväze vodného póla v rôznych funkciách.

Keď v roku 1994 Európska plavecká federácia LEN poverila mladú Slovenskú republiku usporiadať ME juniorov vo vodnom póle za účasti 16 družstiev, využil svoje bohaté domáce i zahraničné skúsenosti na precíznu prácu v príprave tohto podujatia vo funkcii predsedu organizačného výboru ME. Výsledok? Európska plavecká federácia LEN v roku 1998 poverila Slovenskú republiku usporiadaním tých istých ME znova. Treba k tomu hlbší komentár? Ani nie. Skôr je potrebné dodať, že v rozhovore s ním som si potvrdil, ako smerovanie jeho práce, kvalita jeho práce bola a zostali realitou, pričom ciele aj v jeho prípade boli a sú vždy iba fikciou. Aj tie dosiahnuté. Tie predovšetkým. Rozprávanie sa s ním, nielen na tému vodného póla, mi vnuklo myšlienku, že len ten, kto sa stretol sám so sebou, sa môže zdokonaľovať napríklad vo vodnom póle až do tej podoby ako je to v prípade jeho. Počas viacerých rozhovorov s Ing. Štefanom Bottlikom som pochopil, že ani žurnalistická skúsenosť nie je to, čo človeka stretne, ale čo človek urobí s tým, čo ho stretlo. V rozhovoroch s ním ma stretla sloboda i múdrosť jeho slova nadhľad, preto nestrácam radosť a pokoj srdca z písania tejto eseje. Násobenej poznaním, že Albert Einstein mal skutočnú pravdu keď povedal: “ Každá vedomosť o skutočnosti, vychádza zo skutočnosti.” Kto bude oponovať, že už bolo s košickým vodným pólom či vodným pólom slovenským, všetko napísané a povedané, hlavne tomu budem odpovedať: práve preto nemôžeme a nesmieme mlčať! Práve pri písaní riadkov o košickom vodnom póle som, totiž, objavil hlavne z pohľadu toho európskeho a svetového, že úžasný pôvab v rôznorodých obtiažach, ktoré dokážu spôsobovať možno i náhodilé dezinformácie rôzneho druhu, vzniká publicistický konflikt. Ten skutočne dokáže posúvať. ( foto: Internet )

Autori: SPF, Ján Mazár, Slovenský rozhľad, internetové noviny

Rozhovor s Ing.Štefanom Bottlikom na ME v Budapešti 2020 : 

https://www.facebook.com/watch/?v=892337441180897