V januári 2020 sa po dlhých 27 rokoch predstavili na majstrovstvách Európy, v januári 2021 na nich čaká kvalifikácia na olympijské hry v Tokiu. Vodné pólistky majú stále šancu byť jediný slovenský kolektív, ktorý si vybojuje účasť na presunutých olympijských hrách v Japonsku. Ich príprava na možný vrchol doterajšej kariéry je však plná prekážok.
DESAŤ MESIACOV BEZ ZÁPASU
Slovenky začali rok 2020 nad očakávanie a vďaka konečnému 8. miestu na majstrovstvách Európy v Budapešti si vybojovali účasť na spomínanej olympijskej kvalifikácii. Tá mala byť pôvodne v marci, ale po viacerých odkladoch bude až v úvode ďalšieho roka – od 17. do 24. januára v talianskom Terste. Okrem Sloveniek sa na nej zúčastní ešte ďalších deväť tímov, pričom do Tokia postúpia iba dva. „Súperky sledujeme. Všetky tímy trénovali nepretržite, cestovali po svete... Napríklad Uzbekistan bol na príprave aj v Austrálii. Na jar síce mali problémy asi všetci, ale teraz na jeseň z tých reprezentácií, ktoré budú na kvalifikácii, už iba my. Nevadí, nebudeme plakať a určite sa dopredu nevzdáme,“ hovorí 23-ročná Natália Pecková, ktorá bola v Budapešti druhá najstaršia v slovenskom tíme. Teraz je spolu s ďalšími pätnástimi spoluhráčkami už druhý týždeň v olympijskom karanténnom stredisku v Šamoríne. Tréner našej ženskej vodnopólovej reprezentácie Milan Henkrich si podmienky pochvaľuje, ale zároveň priznáva, že pripraviť svoje zverenkyne za pár týždňov na olympijskú kvalifikáciu nebude jednoduché. „Nič nám tu nechýba. V tomto centre sme už boli viackrát. Nové je to však v tom, že dievčatá neodohrali už viac ako desať mesiacov súťažný zápas. Prvá vlna neumožnila dokončiť ligu, druhá ju začať,“ pripomína veľkú nevýhodu Sloveniek tréner Henkrich, ktorý verí, že do kvalifikácie stihnú odohrať aspoň pár stretnutí. „Vyzerá to však skôr tak, že sa nám nepodarí zohnať žiadneho sparinga. Problémy totiž majú aj v Maďarsku, kde pre zahraničných športovcov zatvorili bazény. Ak by sa to zmenilo, hľadali by sme možnosti, ako to využiť.“
TRÉNINGY, ŠKOLA AŽ POTOM „PONORKA“
Vodné pólistky teraz dobiehajú zameškané, keďže od zatvorenia bazénov v polovici októbra neboli vo vode viac ako šesť týždňov. „Dievčatá sú veľmi motivované Máme tu prakticky ten istý káder ako pred majstrovstvami Európy. Chýbajú len hráčky, ktoré pôsobia v zahraničí,“ opísal skladbu kádra hlavný tréner, ktorý je rád, že kolektív drží spolu a nemusel zatiaľ riešiť žiadne konflikty. „V prvom rade príde únava,“ hovorí s úsmevom a pokračuje: „Dievčatá majú ťažké tréningy, do toho ešte školské povinnosti. Očakávam však, že v najbližších dňoch sa prejaví aj nejaká tá ,ponorka'.“ Opačný názor má brankárka Kristína Horváthová: „Myslím si, že na ,ponorku' čas nebude,“ a súhlasí s ňou aj jedna z najstarších hráčok Natália Pecková. „Po dvoch mesiacoch pauzy sme asi najvďačnejšie, že tu môžeme byť,“ reagujú na prípadnú črtajúcu sa ponorkovú chorobu naše reprezentantky. Najviac ich je v Šamoríne z tímu slovenského majstra ŠK Olympia Košice. Štvorica Bronislava Šepeľová, Janka Kurucová, Lenka Garančovská a Kristína Horváthová však žiadnu košickú miniskupinu neutvorila. „To nie. Nemali sme to v pláne a navyše nás ešte aj prerozdelili v izbách,“ prezradila brankárska jednotka slovenskej reprezentácie Kristína Horváthová. Tú teší, že spolu s ďalšími dievčatami aj z iných klubov tvoria súdržný kolektív, ktorý by po úspechu na majstrovstvách Európy chcel pozitívne prekvapiť verejnosť aj v olympijskej kvalifikácii. Vodné pólistky opustia šamorínsku bublinu dnes, pričom znova by sa do nej mali vrátiť - po absolvovaní všetkých testov na koronavírus - začiatkom budúceho týždňa.