Teta Vierka má osemdesiat rokov

štvrtok, 25.06.2020|Posledná aktualizácia 2.7.2020 14:03

Ak by ste chceli zrátať všetky jej roky strávené pri bazéne, bolo by to ťažké. Nielen preto, že sú ich už desiatky, ale hlavne preto, že túto svoju štatistiku neustále zveľaďuje. Plavecká trénerka Věra Čamborová oslávila 23.júna 2020 osemdesiat rokov a pri tejto príležitosti sme ju navštívili priamo v Piešťanoch na kúpalisku Eva s prezidentom SPF Ivanom Šulekom, ktorý oslávenkyni venoval krásnu kyticu, tiež nádhernú plaketu a spoločne absolvovali slávnostný obed. Krásny článok jej venoval denník Šport, ale aj www.olympic.sk a na návšteve prezidenta SPF Ivana Šuleka nechýbala ani domáca, piešťanská televízia.

Pani Věra ešte stále má dostatok energie a chuti, aby denne pomáhala v príprave piešťanských plavcov. „Ako by povedal môj muž, veď ty si nikdy ani nerobila, len si mala svoje hobby. A mal by pravdu. Plávanie mojím hobby zostalo dodnes,“ hodnotí svoju úctyhodnú plaveckú anabázu naša oslávenkyňa. Pri plávaní si našla aj životnú lásku, manžela Milana. Keď sa v devätnástich vydala, jej kroky smerovali do Piešťan a aktívnu pretekársku kariéru ukončila. Keď sa však o dva roky neskôr narodil syn Maxim (v RH Brno doplával do československej reprezentácie), vrátila sa k bazénu v role trénerky. Na Eve, legendárnom piešťanskom kúpalisku. Najprv začala viesť plavecké kurzy pre deti, neskôr na FTVŠ UK absolvovala trojročnú trénerskú školu a stala sa aj profesionálnou trénerkou. Začínala v klube Kúpele Piešťany, neskôr zakotvila v piešťanskom PK, ktorý vznikol v roku 2007, po jej návrate z Bulharska, z manželovej diplomatickej misie. Post šéftrénerky po nej zastáva jej dcéra Michaela, pani Věra však naďalej v tomto klube trénuje. „Po rokoch to u mňa znova viedlo k maličkým detičkám,“ smeje sa nad kolobehom života. „V klube mám postupne počas týždňa na starosti raňajšie tréningy detí od jedenásť rokov po najstarších – gymnazistov, keďže všetky trénerky sú vtedy v škole alebo zamestnané. Okrem toho pomáham pri kondičnom plávaní, v telocvični alebo v posilňovni. Kde je treba, tam zaskočím.“ Na poznámku, či ani v tomto veku nezvoľní, odvetí typicky čamborovsky potmehúdsky: „A čo iné by som robila...?“ Verejnosť si Věru Čamborovú pamätá najmä z čias, keď viedla najväčšiu osobnosť slovenského plávania Martinu Moravcovú. Počas deväťročnej spolupráce úspešne rozvinula jej talent a uviedla ju až do najužšej európskej a svetovej plaveckej špičky. Keď Martina v lete 1995 odišla študovať a trénovať do amerického Dallasu, kde dodnes žije, trénerka ešte videla priestor na jej výkonnostný rast vďaka silovým rezervám. Jej zverenka tieto prognózy naplnila a pod vedením kouča Steva Collinsa sa za oceánom definitívne zaradila medzi najväčšie hviezdy svetového plávania. „S Martinou som dosiahla všetko, po čom som ako trénerka túžila a chcela,“ spomína po rokoch Věra Čamborová. „Som veľmi spokojná, že čo som do našej spolupráce vložila ja a celá moja rodina, sa vyplatilo. Výsledný efekt stál za to.“ Unikátna symbióza sa zrodila po návrate Čamborovej v roku 1985 z Moskvy, z manželovej diplomatickej misie. Už predtým mala avízo z piešťanského klubu, že v skupine malých plavcov dostane aj jeden pozoruhodný talent – deväťročnú Martinu. „Už odmala bolo vidieť, čo sa v nej skrýva. Keďže vtedy boli v mojej skupine aj starší, neraz som ju posielala preč, že ešte má more času s nimi plávať, no nechcela ísť domov, len stoj čo stoj s nimi trénovať. Vôľa, chcenie a cieľavedomosť, to všetko bolo v nej už vtedy,“ spomína na svoj najcennejší klenot trénerka. Věra Čamborová vychovala šesť detí (okrem nich sa dnes teší z dvanástich vnúčat) a krstné mená všetkých sa začínajú na M: Maxim, Mária, Martin, Michaela, Monika a napokon Marián. „Toho sme vždy volali cukrík, aj hovädziu polievku sme mu museli sladiť, aby ju zjedol,“ s úsmevom prezrádza mama na svojho benjamína. „Všetky naše deti museli plávať, aby som ich mala na očiach.“ Najďalej to v bazéne dotiahli dvojičky Michaela a Monika, ktoré si zahrali za vodnopólovú reprezentáciu Slovenska na ME 1993 v Sheffielde. O dynastii Čamborovcov na vrcholných podujatiach by sme však takmer isto počuli ešte viac, nebyť dlhodobých pracovných povinností rodičov v zahraničí, keďže Milan Čambor pôsobil pol druha desaťročia v diplomatických službách, v Sovietskom zväze a potom v Bulharsku, a vtedy na systematický tréning ratolestí nezostal adekvátny priestor. Čamborová mala Moravcovú, keď skončila, slovenské plávanie márne čaká na novú Martinu... „U nej sa zišli všetky predpoklady, ktoré sú potrebné pre úspech vo vrcholovom športe,“ hovorí jubilujúca trénerka. „V prvom rade, že športovec sám musí chcieť a byť ochotný podstúpiť všetku drinu a námahu, a tiež musí byť fyzicky i pohybovo pripravený – to všetko Martina vďaka rodičom mala. A čo je rovnako mimoriadne dôležité, mala naozaj fantastické rodičovské zázemie. Ďalšia Martina? Nuž, vidím, ako dnešné deti prekonávajú rekordy, keď majú desať, jedenásť, dvanásť rokov. Ale keď majú pätnásť, šestnásť, sedemnásť, to už tak nie je. Neviem prečo, niekde je chyba.“ Okrem trénerských povinností Věra Čamborová v týchto dňoch oprašuje svoj plavecký archív: „Vďaka nemu sa mi obnovuje všetko pekné a dobré, čo som v plávaní zažila. Lebo všetky fotografie, to sú samé úsmevy a radosť, a to na mňa spätne pôsobí. Ale momentálne si ich prezerám predovšetkým preto, že teraz dostávam od mojich bývalých zverencov najrôznejšie gratulácie, a tak ich všetkých medzi mojimi fotografiami hľadám.“

KTO JE VĚRA ČAMBOROVÁ

Rodáčka z Ústí nad Labem (nar. 23. júna 1940), kde plávala za klub Slavoj Severotuk. Špecializovala sa na motýlik (ešte s prsiarskymi nohami), presadila sa hlavne na 100 m trati, ako členka ženskej polohovej štafety na 4x100 m tohto klubu získala aj titul majsterky Československa. Pri plávaní, na domácom šampionáte v Plzni, sa zoznámila so svojím neskorším manželom Milanom, ktorý plával aj hral vodné pólo za Sláviu UK Bratislava, tento vzťah ju natrvalo priviedol do Piešťan. Pod jej rukami v tomto meste prešli stovky plavcov, okrem Martiny Moravcovej aj iní reprezentanti, ako aj medailistka juniorských ME 1994 v polohovke Daniela Hornáková. V rokoch 1993 a 1994 viedla slovenskú reprezentáciu, je držiteľka hlavnej Ceny fair play SOV za rok 1994 a laureátka Čestného diplomu Medzinárodného výboru fair play UNESCO za rok 1995. Manžel bol posledný predseda federálneho plaveckého zväzu a prvý šéf Slovenskej plaveckej federácie.

Martina Moravcová: Stačil jediný jej pohľad

Tete, ako sme ju všetci volali, by som chcela zaželať pevné zdravie a mladého športového ducha a nech jej to vydrží čo najdlhšie,“ zablahoželala trénerke Věre Čamborovej k jej osemdesiatinám – prostredníctvom denníka Šport – priamo z Dallasu jej najslávnejšia zverenka Martina Moravcová. Naša historicky najúspešnejšia plavkyňa vystavila trénerke podrobnú vizitku v autobiografii Martina s rodokmeňom Evy, na ktorej spolupracoval aj Ľubomír Souček: „Pod jej rukami som z malého tenučkého dievčatka vyrástla na zrelú plavkyňu, schopnú súperiť o tie najvyššie európske a svetové méty. Vycibrila moju plaveckú techniku. Teta bola veľmi neoblomná a náročná trénerka. Pochvalami neplytvala a človek si ich skutočne musel zaslúžiť. Len zriedkavo nám niečo v tréningu odpustila. Učila nás sebadisciplíne a schopnosti tvrdo pracovať. Ona sama nám bola tým najväčším príkladom, pretože popri nás doma vychovávala šesť svojich vlastných detí. Teta Čamborová spoločne s nami cvičievala a na zimných sústredeniach bežkovala. Jej tréningy bývali náročné. Nikdy na nás nekričala. Stačil jediný pohľad a všetci sme vedeli, na čom sme. Inak to bola veľmi milá, radostná osôbka. Napriek tomu, že vždy mala starostí vyše hlavy, pôsobila mladistvým a takmer bezstarostným dojmom. Z jej prístupu bolo cítiť, že trénovanie ju naozaj bavilo. Plávaním žila a oddala sa mu naplno.“ Věra Čamborová za deväť spoločných trénerských rokov ukula u Martiny pevné piliere plaveckého majstrovstva, ktoré jej spolu s trénerským vkladom Steva Collinsa v Dallase napokon pomohli až k 67 medailám na vrcholných podujatiach, OH, MS a ME, tiež k svetovým, európskym a vyše stovke slovenských rekordov. Bárs z hľadiska suchej medailovej štatistiky bola zo spomenutých podujatí pri nej na seniorskom fóre „iba“ pri striebre na ME 1993 v dlhom bazéne v Sheffielde a striebre a bronze na ME 1994 v krátkom bazéne v Stavangeri.