Médiá: Baláž: Aspoň to všetkým otvorilo oči
Semifinálovými zápasmi žien sa včera na majstrovstvách Európy v Splite začali záverečné boje o medaily. Podľa očakávaní tak v ženskom ako aj v mužskom turnaji bez slovenskej účasti. Pre naše tímy sa šampionát skončil už v úvode týždňa súbojmi o predposledné miesta. Aj keď mužská reprezentácia v záverečnom stretnutí uspela, s konečným 15. miestom spokojný nemôže byť nikto.
Až do roku 2014 sa zúčastňovalo na majstrovstvách Európy dvanásť najlepších tímov starého kontinentu. Do roku 2008 chýbali Slováci medzi nimi iba raz – vo Viedni v roku 1995. Na šampionát do Záhrebu v roku 2010 sa však už neprebojovali a následne chýbali medzi európskou elitou až do januára 2016, keď sa premiérovo predstavilo na majstrovstvách Európy až šestnásť tímov. Pod vedením Španiela Estellera Serrahimu skončili vtedy na 13. mieste. O dva roky v Barcelone a aj o štyri v Budapešti už s trénerom Petrom Nižným skončili zhodne štrnásti. Teraz pod taktovkou Nižného nástupcu Milana Oršulu z toho bolo konečné pätnáste, čiže predposledné miesto. „Zrejme to odzrkadľuje stav, kde sa aktuálne naše vodné pólo nachádza. Čo je príčina tohto úpadku, to by bolo na dlhšie rozprávanie. Každopádne, mohlo by to byť lepšie, keby sme vedeli všetkých hráčov motivovať viac ako len tým, že si zahrajú na majstrovstvách Európy... Asi viete, čo tým myslím, ale to ja ako tréner neovplyvním. Ja sa len musím poďakovať všetkým chalanom a aj mojim asistentom, ktorí počas leta obetovali svoj voľný čas, chvíle s rodinami alebo tí mladší zase napríklad svoje brigády a prišli reprezentovať,“ rozhovoril sa pri hodnotení konečného 15. miesta Milan Oršula, ktorého v júni po konci Petra Nižného predstavili ako dočasného trénera reprezentácie. „Presne som vedel, do čoho idem a počítal som s tým, že to nebude jednoduché a také idylické, ako sa môže zdať. Každopádne, bola to pre mňa úžasná skúsenosť. Sú tam, samo-zrejme, aj veci, ktoré ma nemilo prekvapili, ale na druhej strane ma potešila ochota starších hráčov ako Lukáš Seman, Lukáš Ďurík, Tomáš Hoferica alebo Samo Baláž a zároveň tiež vôľa mladých, ktorí chcú pracovať a napredovať. Opäť však narážame na problém, že sa dostávajú do veku, keď si musia utvoriť nejaké finančné zabezpečenie, čo je iba s vodným pólom náročné,“ pokračoval Milan Oršula, ktorý podľa všetkého na lavičke mužskej reprezentácie nebude pokračovať. „Prvotná ponuka od pána Borsiga bola, aby som pôsobil ako odborný konzultant a aby som pomáhal pri vytváraní oblastných výberov vodného póla. Potom sa situácia vyvinula tak, že som prikývol na ponuku byť tréner reprezentácie, ale dohoda bola, že do konca majstrovstiev Európy v Splite. Rád by som sa jej držal. Verím, že na Slovensku je dosť trénerov, ktorí by si zaslúžili dostať priestor. Aj vzhľadom na to, že ja mám tiež rodinné a pracovné povinnosti, ktoré mi nedovoľujú až do takej miery venovať sa tejto funkcii počas celého roka,“ vysvetlil bývalý tréner extraligovej Slávie UK a tiež bývalý generálny sekretár Slovenského zväzu vodného póla Milan Oršula. Jeho zverenci vyhrali v Splite jediný zápas, na záver turnaja o predposledné miesto so Slovinskom 11:5. Šiestimi gólmi v ňom potiahol náš tím jeho najlepší strelec na turnaji Samuel Baláž. „Bola to pre nás povinná jazda. Povedzme si pravdu, Slovinci ani nepostúpili z kvalifikácie, na turnaji len nahradili suspendovaných Rusov. Ale sme, samozrejme, za toto víťazstvo radi,“ znelo pozápasové hodnotenie 28-ročného krídelníka, ktorý bol jeden z piatich legionárov v našej reprezentácii. Práve hráči pôsobiaci v zahraničí výkonmi výrazne prevyšovali tých z domácej súťaže, ktorí, ako už bolo povedané, robia vodné pólo len popri škole alebo zamestnaní. „Konečné 15. miesto je trochu bolestivé. Nepozerá sa na to dobre, ale aspoň to otvorilo oči nielen hráčom, ale aj všetkým kompetentným na Slovensku, kde sa aktuálne naše vodné pólo nachádza. Musíme pracovať oveľa viac vo všetkých aspektoch, aby sme sa priblížili aspoň k tímom z tretieho výkonnostného koša,“ okomentoval výsledok Slovákov v Splite Samuel Baláž. (denník Šport, Patrik Tkáč)