V rozpálenom Šamoríne prehliadka plaveckých športov

piatok, 30.07.2021|Posledná aktualizácia 30.7.2021 07:09

Šiesty deň Olympijského festivalu v šamorínskom x-bionic® sphere sa niesol najmä v znamení vodných športov. Horúce slnečné počasie dalo návštevníkom priestor plnohodnotne využiť pripravené plávanie pre verejnosť, kde si ľudia mohli vyskúšať hneď niekoľko druhov tohto športového odvetvia.

Práve plávanie patrí medzi športy, ktoré ovplyvnila celosvetová pandémia a opatrenia spojené s ňou najviac. „Teším sa, že sa takáto udalosť zorganizovala, nakoľko náš plavecký šport potrebuje poriadny reštart, keďže sme boli odstavený najdlhšie zo všetkých,“ začal svoje rozprávanie prezident Slovenskej plaveckej federácie Ivan Šulek. „Atletika sa dá nahradiť behom v lese, futbal si dokážeme zahrať aj na parkovisku, ale plávanie iba tak jednoducho nenahradíme. Cit k vode tam musí byť, my hráme o stotiny sekundy. Inde je šesť športovcov v jednej kategórii, u nás je takýto počet iba v jednej dráhe,“ s nadhľadom prirovnáva plavecký prezident.

Najvhodnejší čas neexistuje

Plávanie ako také pozná veľká časť širokej verejnosti skôr ako zdravé hobby vyplňujúce horúce letné dni. Mnoho ľudí sa mu však venuje už od detstva a postupnými krokmi naberá profesionálnejšie kontúry. „Dnes deti plavú prakticky už od bábätka. Nie vždy je však pravidlom, že deti, ktoré s týmto športom začali skôr, budú lepší. Práve naopak. Máme mnoho prípadov plavcov, ktorí začali až okolo 13-14 veku života a dotiahli to až na olympijské hry,“ vraví zástupca SPF.

Tento olympijský šport je rozšírený v približne 205 krajinách sveta, pričom v každej z nich ho vykonáva minimálne 1000 pretekárov. „Najviac reprezentantov máme v Bratislave. Základne sú aj v Košiciach, Banskej Bystrici, Žiline či Trnave. Opomenúť nesmiem Piešťany, kde nám vyrástla najúspešnejšia plavkyňa Martina Moravcová,“ pokračuje Šulek. Dvojnásobnú olympijskú medailistku zrejme širšej športovej verejnosti bližšie predstavovať netreba. „Vyšla z bazéna, kde nevidela ani na koniec dna, pretože tam ešte bola bublinková voda. Je to však krásny príklad toho, že nie stále záleží od bazéna, jeho rozmerov, ide najmä o plavca, jeho trénerov. Na rozvoj športovca vplýva aj pri plávaní mnoho faktorov.“

O budúcnosť by núdza byť nemala

V šľapajach historicky najúspešnejšej slovenskej plavkyne by chcelo ísť nepochybne hneď niekoľko tunajších ambicióznych mladých pretekárov. „Máme veľké množstvo talentov. Často to však pri pretekároch dosahujúcich veľmi dobré výkony už v juniorskom veku vyzerá byť nádejne, že sa budú uberať smerom ako Martina Moravcová. Žiaľ, nie je to tak. Stále záleží na vývoji, stavbe tela pri dospievaní. Napríklad u žien sa menia proporcie, ťažisko tela sa zmení a plavec nemá ideálnu polohu,“ vysvetľuje Ivan Šulek.

Jedinou slovenskou plavkyňou v Tokiu je aktuálne 23-ročná Andrea Podmaníková. Našu krajinu hrdo reprezentovala v dvoch samostatných disciplínach. „V disciplíne 100m prsia sa jej podarilo stanoviť nový národný rekord, čo nás veľmi teší. Druhá disciplína – 200m, na ktorú sa veľmi tešila a dokonca ju nazývala svojou, keďže v nej drží národný rekord, jej príliš nevyšla. - nepodarilo sa jej prekonať svoj rekord,“ v skratke hodnotí prezident Slovenskej plaveckej federácie. Možnú príčinu nenaplnenej ambície vidí v akejsi nervozite. Ako však sám vraví, slovenská pretekárka na tomto probléme pracuje spolu so svojím mentálnym koučom. „Ruky jej zväzovala aj prílišná zodpovednosť. Stále ak Andrea veľmi chce, nepodarí sa jej to. Aj tentokrát som videl, že v závere vytuhla. Pramení to z akejsi veľkej iniciatívy,“ uvádza na záver.